Evanjelium (Lk 4, 14-22a)
Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané:
„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť:
„Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst.
Komentár
Sprevádzame Ježiša do synagógy v Nazarete, v meste, kde vyrastal, kam sa chodil modliť a počúvať Božie slovo, ako to mal vo zvyku každú sobotu. Naučil sa to robiť ako samozrejmosť, keď odmalička chodil s Jozefom a Máriou.
Lukášovo rozprávanie nás oboznamuje s touto synagogálnou udalosťou. Po niekoľkých modlitbách sa číta časť Pentateuchu alebo Tóry, Božieho zákona, a prorocký text, ktorý ilustruje význam toho, čo učí Zákon. Predsedajúci vyzve jedného z prítomných, aby čítal, alebo sa niekto s náležitou prípravou dobrovoľne postaví, aby čítal, a potom vysvetlí význam Božieho slova.
Pri tejto príležitosti Ježiš vstane a vo zvitku proroka Izaiáša, ktorý mu je ponúknutý, nájde text, v ktorom prorok hovorí o Pánovom pomazanom, ktorý prináša radostnú zvesť o spáse a oznámenie, že Boh vyslobodí ľud z jeho trápení. Sú to slová útechy adresované judskému ľudu, ktorý sa po mnohých desaťročiach skazy a úpadku po dobytí svojej krajiny babylonskými vojskami na začiatku 6. storočia pred Kr. zaoberá obnovou. Tí, čo sa napokon vrátia z vyhnanstva, cítia, že im chýbajú sily na zahojenie toľkých materiálnych a morálnych rán, ale Boh naplní ich nádej na spásu.
To, čo Ježiš práve čítal v synagóge, nie je obyčajné pripomenutie nádejného oznámenia, ktoré Boh v minulosti uskutočnil, je to správa o tom, čo sa skutočne deje v ich strede, a takto to poznamenáva: Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli (v. 21). Ježiš je ohlásený Vykupiteľ.
Toto „dnes“, o ktorom Ježiš hovorí v evanjeliu, nie je len okamih, ktorý sa stal pred viac ako dvadsiatimi storočiami. Ježiš hovorí aj ku každému z nás „dnes“, v 21. storočí, pretože aj teraz je „Pánov pomazaný“ („mesiáš“, čo je hebrejské slovo preložené ako „pomazaný“), Ježiš Kristus žije a prichádza ku každému z nás, aby uzdravil naše neduhy, slabosti a hriechy. Dnešok môže byť pre mňa a pre každého z nás dňom spásy. Neodkladajme na zajtra rozhodnutie, ktoré od nás Pán očakáva „dnes“: obrátenie, odpustenie a prijatie odpustenia, nový začiatok s pomocou milosti, úplné odovzdanie sa,... Staré pohanské príslovie carpe diem nám má tiež čo povedať: využi dnešný deň, keď ti Boh prichádza v ústrety, aby ťa uzdravil a urobil šťastným.
Dnes Boh počíta s našou pozitívnou odpoveďou, aby pokračoval v uskutočňovaní spásy dosiahnutej Ježišom pre celé ľudstvo, pre nás a aby ju priniesol celému svetu.