Evanjelium (Jn 1, 1-18)
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.
Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.
A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“
Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.
Komentár
Evanjelium posledného dňa roka sa zhoduje s Jánovým prológom, ktorý nám hovorí o novom stvorení v Ježišovi Kristovi.
Práve sme oslávili Narodenie nášho Pána a Cirkev nám pripomína veľkú novosť tejto veľkej udalosti.
Ján začína svoje evanjelium potvrdením, že „Boha nikto nikdy nevidel“. V celom Starom zákone sa skutočne neustále objavuje túžba spoznať Boha, uzrieť jeho tvár: „Tvoju tvár, Pane, budem hľadať. Neskrývaj predo mnou svoju tvár“ (Ž 27, 8-9).
Proroci, ktorí boli najbližšie k Bohu Izraela, ako Mojžiš alebo Eliáš, mohli vidieť jeho slávu, ale nebolo im dopriate vidieť jeho tvár: „Nechám pred tebou prejsť všetku svoju nádheru (...), ale ty nemôžeš vidieť moju tvár, lebo žiaden človek ju nemôže vidieť a zostať nažive“ (Ex 33, 19-20).
Teraz sa však niečo zmenilo, pretože „jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca“, prišiel na zem, aby nám „povedal“, kto je Boh, aby sme mohli kontemplovať Boha, ktorý sa stal človekom. Toto bol Ježišov život, o ktorom čítame v evanjeliu: živý príbeh nášho vzťahu s Bohom, ktorý je naším Otcom.
Kontemplovať v týchto dňoch Všemohúceho, ktorý sa stal dieťaťom, a prijať Ho do svojho života s novou veľkorysosťou nám pripomína, že sme dostali „moc stať sa Božími deťmi“.
„Oddýchni si vo vedomí Božieho synovstva. Boh je Otec — tvoj Otec! — plný nehy a nekonečnej lásky. —Nazývaj ho často Otcom a povedz mu — medzi štyrmi očami — že ho miluješ, veľmi miluješ a že si hrdý a silný, pretože si jeho dieťaťom“ (sv. Josemaría, Vyhňa, bod 331).