Evanjelium (Lk 2, 36-40)
Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Komentár
Prvým aspektom, ktorý sa zdá byť v tomto evanjeliovom rozprávaní veľmi podružný, je vek Anny. Hovorí sa nám, že mala už osemdesiatštyri rokov. Je bežné myslieť si, že najlepším obdobím nášho života je mladosť alebo čas, keď sme boli úspešní vo svojom povolaní, a nostalgicky nariekať nad ubiehajúcimi rokmi. Môžeme dokonca pociťovať isté opovrhnutie staršími ľuďmi a považovať ich za neužitočných alebo za príťaž. Dnešné evanjelium nás učí pravý opak. Najlepšia časť dlhého života tejto ženy, ktorá ovdovela vo veľmi mladom veku, prichádza na konci jej života: stretnutie so Svätou rodinou a stretnutie so Spasiteľom sveta. Vo veku 84 rokov sa stala Kristovou apoštolkou a hovorila o príchode Vykupiteľa všetkým, ktorí čakali na vykúpenie Izraela. Mnoho rokov nie je prekážkou na prijatie Božieho povolania a naplnenie nášho poslania vo svete.
Keď Mária a Jozef predstavili dieťa v chráme, ako to predpisoval Mojžišov zákon, vrátili sa do svojho domu v Nazarete, aby pokračovali v rodinnom živote. Svätý Josemaría s radosťou kontemploval prirodzenosť, s akou chcel Boží Syn žiť na zemi, najmä počas tridsiatich rokov skrytého života v Nazarete, a hovoril nám o veľkosti obyčajného života, o tom, ako sa každodenné povinnosti môžu posvätiť a stať sa skutočnou cestou svätosti, po ktorej môžu kráčať obyčajní kresťania.
Evanjeliový úryvok, na ktorý sa dnes pozeráme, sa končí slovami, že dieťa rástlo a stávalo sa silným, plným múdrosti a bola v ňom Božia milosť. O to prosíme Pána za každého z nás, keď uzatvárame rozjímanie nad týmto evanjeliovým úryvkom: aby nás Duch Svätý posilnil v našich súženiach a osvietil naše myšlienky svojou múdrosťou, aby sme mali úžitok z hojných milostí, ktoré dostávame od Pána.