Evanjelium (Mk 10, 32-45)
Učeníci boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva:
„Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu:
„Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“
On sa ich opýtal:
„Čo chcete, aby som vám urobil?“
Oni mu povedali:
„Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“
Na to im Ježiš povedal:
„Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“
Oni mu vraveli:
„Môžeme.“
Ježiš im povedal:
„Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“
Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im:
„Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
Komentár
Dnešné evanjelium nám predstavuje jeden z mnohých dialógov medzi Ježišom a jeho učeníkmi, ktorí išli do Jeruzalema. Pri tejto príležitosti, hneď po tom, ako im Pán oznámil, čo ich čaká vo svätom meste, k nemu pristupujú Jakub a Ján a odvážne ho žiadajú o osobitné privilégiá pri ohlasovaní kráľovstva: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici“ (v. 37), na čo Majster okamžite reaguje slovami: „Neviete, čo žiadate“ (v. 38).
Podľa Ježiša to, čo treba vyčítať žiadosti Zebedejových synov, nie je ani tak túžba po čestných miestach, ale to, že chcú preskočiť a nebrať do úvahy to, čo sa má stať v Jeruzaleme, na mieste, kde „Syn človeka bude vydaný“ (v. 33). Pán skrátka koriguje ich tvrdenie, že chcú získať víťazstvo kráľovstva bez toho, aby prešli krížom.
Kríž je podstatnou súčasťou dejín a posolstva, ktoré chce Ježiš odovzdať svojim učeníkom všetkých čias. Na jednej strane to znamená, že Pán je pripravený ísť v ústrety tým, „ho vysmejú, opľujú, zbičujú a zabijú“ (v. 34). Vieme však aj to, že to robí preto, aby nás naučil, ako sa máme správať v ťažkých časoch a že napriek ťažkostiam je vždy možné „slúžiť“ a „dávať život“ (porov. v. 45).
Ak sme ochotní nasledovať Ježišovo učenie, nájdeme to, po čom Jakub a Ján tak veľmi tápali. Skutočnú veľkosť dosiahneme vtedy, keď s Božou pomocou žijeme lásku, ktorá je ochotná slúžiť, ktorá vie v tomto úsilí vytrvať, aj keď sú okolnosti ťažké a obklopujú nás problémy. Vieme, že Ježišovi sa to podarilo, a tiež vieme, že nás nenechá opustených, ak sa budeme snažiť ísť v jeho stopách.