Streda 7. týždňa v Cezročnom období: nechodí s nami

Komentár na stredu 7. týždňa v Cezročnom období. „Kto nie je proti nám, je za nás“. Boh obdaroval všetkých svojich synov a dcéry a práve v tomto bohatstve a šírke milosti môžeme oceniť svätosť, univerzálnosť, jednotu a evanjelizačné poslanie Cirkvi.

Evanjelium (Mk 9, 38-40)

Ján povedal Ježišovi:

„Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“

Ježiš vravel:

„Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás.”


Komentár

Ježiš chcel od začiatku sprostredkovať svojim učeníkom určité schopnosti, ako napríklad uzdravovanie chorých alebo vyháňanie démonov. Učeníci vidia, ako Majster koná tieto znamenia, a to ich prekvapuje. Nemenej ich však udivovalo, že ich mohli sami vykonávať a že sa im v jeho mene podriaďovali aj démoni (porov. Lk 10, 17). Pán v istom zmysle anticipoval účinnosť, ktorú sa v priebehu času chystal udeliť svojej Cirkvi ako účastníčke a rozdávateľke svojho triumfu nad zlom.

Dnešné evanjelium nám však hovorí, že učeník Ján a niektorí ďalší boli svedkami toho, že niekto, kto nepatril k ich skupine, tiež konal rovnaké znamenia ako oni. S nepochopenou a zneužitou autoritou mu to zakázali.

Títo žiarliví učeníci si privlastnili to, čo boli len prijaté dary, a usúdili, že aj ostatní nie sú hodní ich prijať. Mali aspoň toľko slušnosti povedať Majstrovi, čo sa stalo. Ježišovo napomenutie na seba nenechalo dlho čakať a ani poučenie: „Nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne“ (v. 39).

Všetci môžeme mať tendenciu pozerať sa s nevôľou na tých, ktorí nepatria do našej skupiny, na tých, ktorí nám nie sú známi alebo blízki, na tých, ktorí robia veci inak alebo v inom duchu. To sa stalo aj učeníkom. Ježiš nás učí pestovať otvorenú, ústretovú, univerzálnu mentalitu.

Scéna nás vyzýva, aby sme neboli netolerantní voči druhým, „aby sme sa nebránili dobru, nech prichádza odkiaľkoľvek“ (Svätý Beda, in Marcum 3,39), aby sme nebránili druhým konať dobré skutky práve preto, že by už mali s nami niečo spoločné, aj keď nepatria do našej skupiny, rodiny alebo charizmy. Na druhej strane nemá zmysel podceňovať vlastnú prácu alebo ju chcieť zmeniť kvôli údajnému duchovnému úspechu iných.

Svätý Josemaría to zhrnul takto: „Raduj sa, keď vidíš, že druhí pracujú v dobrých apoštolských dielach. — A vyprosuj im hojnosť Božích milostí a tiež to, aby na ne dokázali odpovedať. Potom pokračuj vo svojej ceste: presvedč sa, že nemáš inú" (Svätý Josemaría, Cesta, č. 965).

Pablo M. Edo