Evanjelium (Mk 8, 22-26)
Ježiš a učeníci prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho:
„Vidíš niečo?“
Ten sa pozrel a povedal:
„Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“
Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. I poslal ho domov so slovami:
„Ale do dediny nechoď!“
Komentár
Dnešné evanjelium ukazuje Ježiša a jeho učeníkov v Betsaide. Mesto, o ktorom Ježiš povedal: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole“ (Mt 11, 21). Betsaida bola rodiskom Filipa, Ondreja a Petra. Tu sa stalo mnoho zázrakov a zaznelo mnoho slov o večnom živote.
Kristovo konanie pri navrátení zraku tomuto slepcovi je poznačené symbolikou. Na inom mieste evanjelia Ježiš uzdravuje muža, ktorý sa narodil slepý. Zmieša sliny so zemou. Toto gesto pripomína pasáž z knihy Genezis, kde sa rozpráva o stvorení človeka z hliny, do ktorej Boží dych vdýchol život (Gn 2, 7). Ježiš uzdravením tohto človeka uskutočňuje nové stvorenie. Slepec nielenže znovu získa zrak, ale Ježiš ho povoláva, aby začal nový život.
V celom evanjeliu dáva Ježiš prednosť vnútorným zázrakom pred vonkajšími. Odpustenie hriechov si cení viac ako uzdravenie choroby. Je pozoruhodné, ako Ježiš nechce zázrak propagovať a vyzýva muža, aby po uzdravení nešiel do dediny. Nechce na seba upozorňovať, ide mu o naše osobné obrátenie. Aj my potrebujeme vnútorné uzdravenie, očistenie svojej duše.
Keď ideme na spoveď, Boh uzdravuje naše rany, očisťujeme svoju dušu od hriechov. A potom vidíme veci jasnejšie, zreteľnejšie. Svätý Josemaría to vyjadril takto: „Dieťa moje, ak niekedy padneš, ihneď choď na spoveď a na duchovné vedenie: ukáž svoju ranu! Aby ťa mohli vyliečiť do hĺbky, aby ti odstránili všetky zárodky infekcie, hoci by ťa to malo bolieť ako chirurgický zákrok“ (Vyhňa, od 192).