Evanjelium (Mk 6, 1-6)

Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili:

„Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“

A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal:

„Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome. A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, ibaže vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere.

Komentár

Možno nás prekvapí, že keď sa Ježiš po prvýkrát vracia so svojimi učeníkmi do Nazareta, nemôže tam urobiť nijaký zázraky (porov. Mk 6,5). Keďže Ježiš je Mesiáš, pravý Boh a pravý človek, čo by mu mohlo zabrániť urobiť zázrak, ak by to bola jeho vôľa?

Problém spočíva v nedostatku viery ľudí. Prišlo k nemu len niekoľko ľudí. Väčšina nešla, pretože mali svoje dôvody, prečo Ho odmietli: poznali Ježiša ako jedného z nich, ale držali sa svojich predsudkov o ňom a neprijali jeho novú autoritu.

„Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome“ (Mk 6, 4). Ježiš porovnáva skeptické prijatie vo svojom rodnom meste s prijatím v Kafarnaume. Tam ľudia na jeho prítomnosť reagovali uznaním jeho autority (porov. Mk 1, 27) a tým, že mu prinášali všetkých chorých a posadnutých z mesta, aby ich uzdravil (porov. Mk 1, 32-34).

Ako reagujeme my? Ježiš prichádza aj do nášho života a prináša dary a pozýva nás, aby sme prijali jeho posolstvo a nasledovali Ho. Stretne nás náš Pán s otvoreným a priateľským duchom, alebo budeme podozrievaví a odmietneme Ho? Ježiš má pre nás pripravené niečo veľmi veľké: „Keby ste poznali Boží dar“ (Jn 4, 10).

Keď má niekto vieru, otvára sa mu nová škála možností presahujúca bežné hranice. Ľudia z Nazareta to nikdy nezažili a nemohli – alebo nechceli – pochopiť, že chyba je na ich strane.