Evanjelium (Lk 21, 12-19)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život“.

Komentár

Ježišova eschatologická reč pokračuje jeho proroctvami o posledných časoch. Tentoraz sa zdá, že znamenie je ešte znepokojivejšie: prenasledovanie Ježišových vlastných učeníkov pre jeho meno.

Tak sa to stalo aj v ranokresťanskej komunite krátko po tom, ako na apoštolov zostúpil Duch Svätý. Konali v Ježišovom mene, bez strachu, napriek väzneniu a zlému zaobchádzaniu: nič ich nezastavilo. Chodili sa modliť a prijímali moc Ducha Svätého (porov. Sk 4, 24-31).

Prvý mučeník Štefan „robil medzi ľudom veľké divy a znamenia“ (Sk 6, 8) a tí, čo ho počúvali, „nemohli odolať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril“ (8, 10). Všetko sa splnilo presne tak, ako Ježiš predpovedal, pretože títo učeníci mu hlboko dôverovali. A spásu duší si vážili viac ako svoj vlastný život. A nielen to, oni sa „radovali (...), lebo boli hodní potupy pre meno“ (Sk 5, 41).

V skutočnosti bolo toto odmietnutie evanjelizačného slova apoštolov spôsobom, ktorý Boh predvídal, aby sa jeho posolstvo dostalo k mnohým mužom a ženám: „Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi vzrástol“ (Sk 6, 7).

Obdivujeme vytrvalosť prvých kresťanov, vďaka ktorej zachránili nielen svoje duše, ale aj duše tisícov ďalších ľudí. Prenasledovanie Cirkvi však neprestalo ani v priebehu storočí: je akoby znakom jej vitality, jej večnej mladosti.

A dnes Ježiš a jeho Duch naďalej oživujú duše mnohých kresťanov, ktorí sa neboja dať svoj život za evanjelium a modlia sa aj za svojich prenasledovateľov, pretože ich milujú a odpúšťajú im, verní Ježišovým slovám a príkladu: „milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú“ (Mt 5, 44); „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34).

Tak to urobil aj Štefan pred tým, ako ho ukameňovali: „Pane, nezapočítaj im tento hriech“ (Sk 7, 60). Rovnaký postoj modlitby, odpustenia a vytrvalosti v konaní dobra potrebujeme aj v každodennom živote, keď sa stretávame s tými, ktorí sa zdajú byť proti misii Cirkvi.