Evanjelium (Lk 19, 11-28)

Ježiš pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal:

„Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: ,Obchodujte, kým sa nevrátim.‘ Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ,Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.‘ Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. Prišiel prvý a vravel: ,Pane, tvoja mína získala desať mín.‘ On mu povedal: ,Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.‘ Prišiel druhý a vravel: ,Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.‘ Aj tomuto povedal: ,Ty maj moc nad piatimi mestami.‘ Iný prišiel a hovoril: ,Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘ On mu povedal: ,Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?‘ A tým, čo tam stáli, povedal: ,Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.‘ Oni mu vraveli: ,Pane, veď má desať mín!‘ Hovorím vám: ,Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!‘“

Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.

Komentár

V dnešnom evanjeliu možno rozlíšiť dve témy: na jednej strane muža, ktorý odchádza prijať kráľovskú investitúru a stretáva sa s nenávisťou a odporom svojho ľudu, a na druhej strane služobníkov, z ktorých každý dostáva sumu peňazí na obchodovanie.

Nachádzame sa v posledných dňoch liturgického roka a Božie slovo sa znovu a znovu vracia ku koncu času a predkladá nám podobenstvá o súde, ktorý nás čaká, a o kráľovstve, ktoré Boh založí.

Podobenstvo o desiatich mínach nám hovorí o našom postoji pred božským kráľom, ktorý je zároveň naším Otcom a Pánom. Pri pohľade na dnešný svet si svätý Josemaría položil otázku: „Prečo ho ešte toľko ľudí neuznáva? Prečo ešte stále počuť ten zatvrdilý vzdor: Nolumus hunc regnare super nos, nechceme, aby tento nad nami kraľoval. Na zemi sú milióny ľudí, ktorí takto odmietajú Ježiša Krista, alebo, lepšie povedané, skôr tieň Ježiša Krista, pretože Krista nepoznajú a nevideli ani krásu jeho tváre, ani nič nevedia o nádhere jeho učenia“ (Ísť s Kristom, bod 179).

S naším vedením kresťanského života a apoštolátu, ku ktorému sú povolaní všetci pokrstení, opäť dôrazne hovoríme: „Regnare Christum volumus! – Chceme, aby Kristus kraľoval“. A to sa prejavuje v spôsobe, akým používame mínu, ktorá nám bola zverená. Matúšova verzia hovorí o talentoch, ale Lukáš používa tento výraz, ktorý označuje sumu peňazí zodpovedajúcu niekoľkomesačnej mzde vtedajšieho robotníka.

Sluhovia v podobenstve dostávajú moc nad mestami kráľovstva podľa toho, ako dokážu obchodovať so zverenými peniazmi. Jeden z nich však zo strachu pred majiteľom peniaze uschoval v šatke. Keď kráľ konečne odhalí gesto tohto sluhu, prikáže mu peniaze vziať a dať ich tomu, ktorý už mal desať mín. Týmto prekvapivým poučením sa príbeh Pána končí: „Každému, kto má, ešte sa pridá“, to znamená, že tomu, kto má štedré srdce a je otvorený plniť Božiu vôľu, bude daná možnosť konať veľké veci.

Kráľovstvo, ktoré Boh založí vo svete, sa začína v srdciach jeho služobníkov, nás, keď začneme žiť ako deti, ktoré všetko prijímajú z Otcovej ruky, a tak prinášajú ovocie.