Evanjelium (Lk 14, 25-33)

S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im:

„Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: ,Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.‘ Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“

Komentár

Ježiš je sprevádzaný mnohými ľuďmi a vie, že niektorí z tých, ktorí Ho nasledujú, to nerobia s dobrými úmyslami. Popri tých, ktorí Ho sprevádzajú s dobrým úmyslom, iní to robia preto, aby zažili niečo výnimočné, aby boli svedkami zázraku; ďalší zo zvedavosti a niektorí dokonca preto, aby Ho znemožnili. Ty aj ja sa môžeme pýtať sami seba, ako nasledujeme Krista, čo nás vedie k tomu, aby sme Ho nasledovali, či sa nechávame unášať rutinou v pravidlách alebo povinnostiach, ktoré sme už zaradili do svojho programu, alebo sa naopak, odpovedajúc na milosti, snažíme stotožniť sa s ním.

Jedinou správnou odpoveďou na nasledovanie Krista je z lásky, odpovedať na jeho lásku k nám. Dnešné evanjelium je prejavom prvého prikázania: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou“ (Mt 12, 30). Prikázanie lásky, ktoré Pán adresuje všetkým, platné pre všetkých ľudí a pre všetky časy. Tejto láske treba odovzdať všetko. To sa deje, keď srdce človeka napĺňa Božia láska. „Ten, kto má Boha, má všetko, lebo nič iné mu nechýba“, ako povedala svätá Terézia.

Takáto láska nie je ovocím hlbokých meditácií, ba ani neustálych úkonov vôle. Je to dar, milosť, ktorú nám Boh dáva, aby sme Ho mohli milovať absolútnou a bezpodmienečnou láskou, ktorá sa po smrti stáva večnou. Keď celou svojou bytosťou odpovieme Bohu, ktorý sa nám dáva, budeme schopní milovať ľudí a veci tak, ako ich miluje Boh, ale najprv musíme urobiť ten krok: radikálne sebaobetovanie, ktorému nás učí Ježiš v evanjeliu: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 24).