Evanjelium (Lk 13, 22-30)

Cestou do Jeruzalema Ježiš prechádzal mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal:

„Pane, je málo tých, čo budú spasení?“

On im povedal:

„Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ,Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ,Ja neviem, odkiaľ ste!‘ Vtedy začnete hovoriť: ,Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.‘ Ale on vám povie: ,Ja neviem, odkiaľ ste: odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!‘ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“

Komentár

Na to, aby nám povedal o nebeskom kráľovstve a našom večnom osude, Pán viackrát použil metaforu hostiny. Bol to veľmi sugestívny obraz pre mentalitu Blízkeho východu, najmä Semitov. Urobil tak predovšetkým v slávnom podobenstve o pozvaných na hostinu s jeho nemenej slávnou výzvou „donúť vojsť všetkých“ (compelle intrare; porov. Lk 14, 15 a nasl.), teda presvedčiť nepoddajných, aby urobili to, čo je potrebné na zaujatie miesta, ktoré im Boh vyhradil v hodovnej sieni.

V dnešnom texte nachádzame tú istú myšlienku s niektorými vlastnými odtieňmi. Tým hlavným je pravdepodobne definitívnosť témy, pretože ak sú dvere kvôli nám zatvorené, nikto ich už nebude môcť otvoriť. Vyhlásenie, že dvere sú „úzke“, ešte viac zdôrazňuje radikálny charakter problému. V živote môžeme v mnohých prípadoch zlyhať, ale naša svätosť, t. j. večná spása, je podstatná, takže v žiadnom prípade nemôžeme zlyhať.

Cieľom, ktorý by sme mohli vyvodiť z meditácie nad týmto úryvkom, je určite potreba žiť s väčšou horlivosťou a oddanosťou svoje poslanie apoštolov, ktoré nám ako kresťanom prináleží. Musíme sa pozitívne, ale pevne rozhodnúť, aby ľudia okolo nás brali svoj život vážne, mysleli na svoj večný osud a snažili sa žiť podľa učenia nášho Pána, ako nám ho vysvetľuje Cirkev. Len tak dajú svojmu životu správny zmysel.