Evanjelium (Mk 4, 1-20)
Ježiš opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril:
„Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“
A povedal:
„Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“
Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. On im povedal:
„Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo.“
Potom im povedal:
„Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? Rozsievač seje slovo. Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. Do skalnatej pôdy je zasiate u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“
Komentár
V podobenstve o rozsievačovi Ježiš hovorí o štyroch možných osudoch zrna, ktoré rozsievač náhodne zasial. Dnes sa pozrieme na zrno, ktoré padne medzi tŕnie.
Pán vysvetľuje učeníkom, že to, čo padá medzi tŕnie, symbolizuje to, čo sa stane tým, ktorí „počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku“ (v. 18-19).
Na rozdiel od zrna, ktoré padne na cestu alebo na kamenistú pôdu, v tomto prípade zrno dokázalo vyklíčiť a rozvinúť sa. Neskôr však, keď sa objavia ťažkosti, rastlina je udusená a výsledok je rovnaký ako v predchádzajúcich prípadoch.
Vlažnosť je choroba duše, ktorá má veľa spoločného s týmito tŕňmi. Drobné, bezútešné zlyhania v láske, malé opomenutia vo vzťahu lásky k Bohu, hľadanie uspokojenia hlbokej túžby srdca v ľuďoch alebo veciach, ktoré túto túžbu len stupňujú, uzavretosť voči názorom alebo spôsobom myslenia iných a podobne. Toto sú niektoré možné príčiny šírenia tŕňov okolo rastliny.
Žiadna z uvedených príčin však sama osebe nie je schopná udusiť zrno zasadené Bohom. Stačilo by, keby sme sa na niekoľko minút preskúmali v Pánovej prítomnosti a s kajúcnosťou mu išli do náručia, aby nás uzdravil a naplnil túžbou znovu bojovať, znovu začať.
Stráviť niekoľko minút denne skúmaním svojho svedomia nám pomáha vidieť tŕnie, ktoré rastie v našej duši a okolo nás. A pri ľútosti na záver spytovania svedomia – najdôležitejšej časti spytovania svedomia – Pán tieto tŕne odstráni, aby mohla rastlina slobodne a organicky rásť.