Evanjelium (Lk 11, 42-46)

Ježiš povedal:

„No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať! Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach! Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!“

Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník:

„Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš.“

On mu povedal:

„Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete.“

Komentár

Evanjelium podľa Jána nám hovorí, že Ježiš videl do sŕdc ľudí, ktorí ho nasledovali alebo velebili, a vedel, či v neho naozaj veria, alebo nie. Vo všetkých našich činoch je niečo viditeľné a niečo neviditeľné, niečo skryté pred očami ľudí: naše úmysly a túžby, to, čo nás poháňa a čo hľadáme. Preto sme všetci schopní dokonale pochopiť, o čom Ježiš hovorí v dnešnom evanjeliu. Nemôžeme povedať, že jeho slová sú adresované tomu, kto je vedľa, ale nie nám. Veď aj keď môžeme mať veľké a vznešené túžby, nepriznáme si, že niekedy sme konali len preto, aby sme sa pred tými, ktorí nás vidia, dobre prezentovali?

Ježiš hovorí o Božej spravodlivosti a láske. Zdá sa, že sú to jednoduché a jasné slová. Ale skutočnosti, na ktoré sa vzťahujú, sú hlboké. Božia spravodlivosť sa totiž nedá zredukovať na to, čo si pod pojmom spravodlivosť predstavujeme my. Ani Božia láska nie je taká krehká a obmedzená ako naša láska. Ježiš vyčítal tým „múdrym“ mužom, ktorí nepoznali Zákon, lebo jeho podstatou bola spravodlivosť a bola to láska, a práve to je to, čo nežili.

Kiež by naše skutky vždy vychádzali zo srdca, ktoré túži po spravodlivosti a je plné Božej lásky! To znamená, že skutky, ktoré skutočne slúžia životu a premieňajú svet, sú tie, ktoré pochádzajú zo srdca, ktoré chce byť sväté. Božia spravodlivosť je stálosť v jeho prisľúbeniach, vytrvalosť v jeho láske, večné milosrdenstvo. Pán nás povzbudzuje, aby sme boli pokorní; aby sme ukázali, akí sme, a aby sme mohli byť uzdravení; aby sme milovali tak, ako by sme chceli byť milovaní; aby sme od druhých nežiadali niečo, čo nie sme ochotní urobiť. Pýcha a pretvárka sú ako múr, ktorý odpudzuje milosť. Okrem toho nám v posmrtnom živote nepomôže, ak sa budeme pred ľuďmi javiť ako bezúhonní, ak si to skutočne neželáme a nesnažíme sa byť bezúhonní, pretože práve na srdcia sa pozerá a váži ich Kristus, ktorý nás bude vo svoj deň súdiť.