Evanjelium (Mt 23, 27-32)

Ježiš povedal zákonníkom a farizejom:

„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty! Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.

Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky a hovoríte: ,Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.‘ A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. Vy už dovŕšte mieru svojich otcov!“

Komentár

Dnešné evanjelium obsahuje dve posledné Ježišove výčitky zákonníkom a farizejom, ktoré sa zameriavajú na pokrytectvo. Pán používa silný a názorný obraz: prirovnáva ich k hrobom, ktoré sú navonok čisté, natreté na bielo, krásne, ale vo vnútri, ako to ani nemôže byť inak, sú plné kostí a hniloby.

Títo ľudia si nasadili masku, aby skryli svoju biedu, aby boli obdivovaní, aby sa zdalo, že majú iný život. Možno práve preto Ježiš Kristus netoleruje pokrytectvo, pretože je to spôsob úteku pred sebou samým.

Na jednej strane v sebe nemilujeme to, čo miluje Boh. Akoby sme Bohu hovorili, že nás nestvoril dobrých, že nie sme milí, že nie sme hodnotní, že nás mal stvoriť inak.

A predsa sa Boh nemýlil. Do každého z nás vlial všetku svoju Lásku a dal nám originalitu a vlastnú krásu.

Na druhej strane tým, že skrývame svoje trápenia, nedovoľujeme Bohu, aby nás pretvoril a obnovil, aby išiel na dno nášho srdca a prebýval v ňom. Preto, aby sme prelomili pokrytectvo, musíme sa naučiť obviňovať sami seba.

Ako hovorí pápež František, musíme otvoriť svoju dušu Bohu a povedať mu s jednoduchosťou: „Toto som urobil, takto zmýšľam, zle.... závidím, chcel by som zničiť tamto..., čo je vo vnútri, čo je naše, a povedať to pred Bohom. Je to duchovné cvičenie, ktoré nie je bežné, nie je obvyklé, ale snažíme sa ho robiť: obviniť sa, vidieť sa v hriechu, v pokrytectve a v zle, ktoré je v našom srdci. Pretože diabol rozsieva zlo a povedať Pánovi: Pozri, Pane, aký som. A povedať to s pokorou“.

Máme biedu, ale zároveň máme všetko Milosrdenstvo Boha, ktorý nám dáva nový život a lásku vždy, keď ho prosíme so skrúšeným srdcom. V našom srdci tak nebude prebývať sebectvo a arogancia, ale oheň Kristovej lásky.