Evanjelium (Mt 18, 15-20)
Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.
A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“
Komentár
Kresťanská prax bratského napomínania je zakorenená v evanjeliu. Je základným prostriedkom na dosiahnutie svätosti a na to, aby sme nezablúdili z cesty. V tomto úryvku Ježiš poučuje učeníkov, ako ju majú praktizovať medzi sebou, v láske, v súkromí.
Potreba nápravy je všeobecná, pretože ľudia ťažko rozpoznávajú svoje vlastné chyby. Preto jej hodnotu uznávali už klasickí pohanskí autori, ako napríklad Seneca (porov. De Ira, 3, 36, 4). Svätý Ambróz svedčil o tejto praxi u katolíkov, keď v štvrtom storočí napísal: „Ak objavíš u priateľa nejakú chybu, oprav ho potajomky (...) Náprava naozaj prináša dobro a je prospešnejšia ako nemé priateľstvo“ (De Officiis Ministrorum II, 125-135).
Prvý bod, ktorý vyplýva z úryvku evanjelia, je, že bratské napomenutie je dobrá vec. Je potrebné mať postoj pokory a ochoty prijať napomenutie. Len do tej miery, do akej je človek ochotný prijať bratské napomenutie a napraviť svoj život, bude vedieť, kedy a ako je vhodné ponúknuť bratské napomenutie.
Predtým, ako sa vykoná napomenutie, je vhodné sa za daného človeka pomodliť. Potom, keď sa úmysel očistí, by bolo múdre poradiť sa s inou osobou, ktorá je schopná posúdiť, či je napomenutie vhodné alebo nie.
A potom, s týmito ochrannými opatreniami, veľmi prakticky plníme prikázanie milovať blížneho ako seba samého, ktoré je prikázaním, ktoré zhŕňa všetky ostatné. Je to pravá láska k blížnemu, ktorá nás vedie k tomu, aby sme sa tak veľmi starali.
Láska je dôležitá pre účinnosť bratského napomenutia. Keď ľuďom skutočne záleží na druhých, bratské napomenutie bude relatívne ľahké a bude dobre prijaté, pretože príjemca bude cítiť, že motív je dobročinný, a je ľudsky pravdepodobnejšie, že ho prijme. Preto je dôležité žiť bratstvo vo všetkých jeho aspektoch, a nielen pri napomínaní druhých.
Pred napomenutím je tiež potrebné odpustiť akúkoľvek urážku. Hneď po tomto úryvku sa Peter pýta Ježiša, koľkokrát má odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti nemu prehreší. Až sedemkrát? A Ježiš odpovedá nie: až sedemdesiatsedem ráz. Tam, kde je pravá láska, s náklonnosťou, tam sa bratsky napráva; a tam je aj pravá atmosféra odpustenia.