Evanjelium (Mt 11, 25-27)

Ježiš povedal:

„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.

Komentár

Je pekné vidieť, ako otcovia, ktorí začali niečo veľké, odovzdávajú všetky svoje skúsenosti svojim deťom, aby mohli prevziať rodinný podnik a viesť ho k väčšiemu úspechu a veľkosti. Ježiš hovorí niečo podobné o svojom Otcovi Bohu: „Môj Otec mi dal všetko“.

Ježišov život možno chápať len ako život Božieho Syna v jeho dokonalej jednote s Otcom. A jedným z najväčších pokladov, ktoré nám daroval svojím vtelením, bolo práve to, že nám ukázal Otca, Boha, ktorého nikto nikdy nevidel: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1, 18).

Keď mu Filip pri Poslednej večeri povedal: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí. Ježiš mu vravel: Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 8-9).

Keď pochybujeme o Božej blízkosti a dobrote, môžeme sa opäť pozrieť na stránky evanjelia, na Ježišov život a srdce: tam nájdeme útechu Otca, ktorý nás miluje ako svoje jedinečné deti.

Objavenie nášho Božieho synovstva je Božím darom v Ježišovi Kristovi. Svätý Josemaría rozprával, ako to zažil na jeseň 1931: „Naučil som sa volať Otca, v modlitbe Otče náš, ako dieťa; ale cítiť, vidieť, obdivovať Božiu túžbu, že máme byť jeho deťmi..., na ulici a v električke – hodinu, hodinu a pol, neviem – musel som kričať Abba, Pater“ (Meditácia, 24-XII-1969).

Tento nesmierny dar musí každý z nás objaviť a osobne zažiť vo svojom živote.