Evanjelium (Mk 1, 29-39)
Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.
Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.
Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu:
„Všetci ťa hľadajú.“
On im odvetil:
„Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“
A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Komentár
Pán putuje po galilejských poliach a dedinách a ohlasuje svoje posolstvo, uzdravuje a vyháňa démonov. Je to intenzívna činnosť, pretože sa s ním stretáva čoraz viac ľudí a vyjadruje mu svoje potreby. Apoštoli, ktorí boli s Pánom len krátko, sa nevedeli spamätať z úžasu: „Všetci ťa hľadajú!“
Uprostred tohto prichádzania a odchádzania nám svätý Marek akoby mimochodom hovorí detail, ktorý, ak sa naň pozrieme bližšie, je kľúčom k pochopeniu, kde Pán získal silu na vykonávanie svojho poslania. Čítame: „Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil“.
Ježiš mal životnú silu ísť do všetkých periférií Galiley, pretože hľadal, aj keď s námahou, dialóg so svojím Otcom. Učíme sa tak, že úloha ohlasovať evanjelium a život modlitby sú neoddeliteľne spojené.
Práve v modlitbe vždy znovu objavíme pravý základ nášho kresťanského života, kde nájdeme svoj stred, a najmä tam, kde sa nám podarí odpútať sa od náhlenia, rozruchu, povrchnosti a aktivizmu.
Svätý Marek nám tak ukazuje dve strany tej istej mince. Na jednej strane, že sme pozvaní, podobne ako Pán, k intenzívnej evanjelizačnej činnosti, pripravení obetovať sa pre dobro ľudí, ktorí sú nám blízki, a na druhej strane, že nesmieme zabúdať, že naša sila je požičaná, a preto ju musíme hľadať v modlitbovom dialógu s Bohom.