Evanjelium (Mt 15, 29-37)

Ježiš prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.

Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal:

„Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“

Učeníci mu povedali:

„Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“

Ježiš sa ich opýtal:

„Koľko máte chlebov?“

Oni odpovedali:

„Sedem a zopár rybiek.“

Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.

Komentár

Dnešné evanjelium rozpráva o zázraku rozmnoženia chlebov a rýb, ktorý Pán vykonal pre ľudí.

Práve táto záverečná veta „pre ľudí“ je východiskovým bodom dnešného komentára k tejto známej Pánovej scéne.

Ježiš veľmi dobre vie, prečo prišiel na zem, ako je to vyjadrené vo vianočnej kolede, ktorú svätý Josemaría miloval: „Môj Otec je z neba / aj moja matka / prišiel som na zem trpieť“. Náš Pán prichádza na svet, aby priniesol Vykúpenie.

Spása, ktorú nám ponúka Boží Syn, je pre každého, aj keď ju do svojho srdca prijme len málokto. Ježiš dobre vie, aký úspech bude mať jeho dielo, ale neprestáva učiť, konať a darovať sa za „ľudí“, teda za všetkých.

To vidíme pred zázrakom rozmnoženia chlebov a rýb. Ježiš má súcit so zástupom, ktorý Ho nasleduje a ktorý už niekoľko dní nejedol, a nemôže nevyužiť svoju moc v ich prospech.

Také je Ježišovo srdce. Vždy súcitný, s nekonečnou túžbou darovať sa, darovať sa nám, aj keď Ho často nepoznáme a neprijímame Ho medzi seba. Ale jemu nezáleží na výsledku, ani sa nevnucuje, naďalej si robí svoje: rozsieva, dáva sa, živí nás.

Pán nás dnes vyzýva, aby sme sa zamysleli nad tým, ako reagujeme, keď po darovaní sa druhým nenachádzame v ich spôsobe konania žiadny viditeľný výsledok. Klesáme na duchu s myšlienkou, že nie sme dosť dobrí? Zavrhujeme týchto ľudí, pretože nereagujú na to, čo dostávajú zadarmo? Stojíme pri nich naďalej bez ohľadu na ich okolnosti a postoje? Ježiš, tichý a pokorný srdcom, nám ukazuje cestu.