Evanjelium (Mt 8, 28-34)
Keď Ježiš prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou. Zrazu skríkli:
„Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“
Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň. Zlí duchovia ho prosili:
„Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň.“
On im povedal:
„Choďte!“
A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách. Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi. Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi, a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.
Komentár
S Ježišom na palube sme sa dostali na druhú stranu Galilejského jazera a sprevádzali sme ho do Gadary, krajiny pohanov. Aj tam chce Pán priniesť radostnú zvesť, lebo „on sa neohliada na ľudí“ (Sirach 35, 13). Dobre zjednotení s ním môžeme byť svedkami najšokujúcejších situácií: dvaja démoni zúria pri nečakanej Ježišovej prítomnosti. Démoni nevedia, že Boh je Láska (1 Jn 4, 16), ani to, že Ježišovo Srdce túto Lásku stelesňuje pre celé ľudstvo; ale v tomto Človeku spoznávajú neúprosného exorcistu: už sa mu podriadilo mnoho démonov. A zúria závisťou, keď vidia, ako bráni ľudí pred mocou zla a víťazí. Nie je v ich plánoch, že Ježiš môže precestovať kilometre, prekročiť moria a prísť „pred časom“, aby ich vyhnal.
Scéna je hrôzostrašná: muži sú prepustení a na ich mieste bude novým posadnutým stádo svíň. Boli to zvieratá, ktoré židovský zákon považoval za nečisté. Človek je však povolaný k čistote, k svätosti; jeho telo nie je miestom hodným démonov. Preto Ježiš využije všetku svoju moc, aby týchto mužov oslobodil. Za nich, za každého muža, za každú ženu, položí svoj život na kríži, čím nás zachráni od hriechu a od moci Zlého. Z jeho otvoreného Srdca bude prúdiť krv a voda, ktoré očistia svet.
Popri zázraku z pohľadu na oslobodenie týchto mužov zostáva aj smútok z odmietnutia Ježiša ľuďmi z Gadary. Pre nich je exorcizmus zároveň krutou výčitkou, pretože sa nestarali o strašné muky svojich dvoch spoluobčanov. Žili za ich chrbtom, s nečistotou väčšou ako tie zvieratá. Ak sme kedykoľvek v živote, keď čelíme utrpeniu druhých, v pokušení hľadať inde, obráťme sa k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu: odtiaľ prúdia „nevyčerpateľné poklady lásky, milosrdenstva a citu“ (svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 162). A budeme sa môcť postarať o rany tohto sveta, byť milosrdní ako nebeský Otec (porov. Lk 6, 36).