Evanjelium (Mk 5, 21-43)
Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil:
„Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“
Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.
Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž:
„Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“
A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa:
„Kto sa to dotkol mojich šiat?“
Jeho učeníci mu vraveli:
„Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: ,Kto sa ma dotkol?‘“
Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal:
„Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“
Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali:
„Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“
Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy:
„Neboj sa, len ver!“
A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im:
„Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“
Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu:
„Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“
A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.
Komentár
Dnešné evanjelium nám ukazuje dva mimoriadne zázraky. Hlavným z nich je vzkriesenie Jairovej dcéry z mŕtvych, čin nekonečnej moci. Uprostred rozprávania sa však odohráva druhý zázrak - ak chcete, isté prerušenie - uzdravenie ženy s krvácaním. Konala v skrytosti, pretože musela: nemohla sa otvorene priblížiť k Ježišovi, pretože jej stav ju robil nečistou. Mala však vieru a Ježiš jej uzdravenie výslovne pripísal svojimi slovami: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila“.
Ježiš je Boh. Žiadne uzdravenie nebolo ťažšie ako iné, ale pozorujeme, že každé z nich vykonal iným spôsobom: jedno slovom, druhé dotykom alebo jednoduchým gestom a tak ďalej. V týchto detailoch objavujeme spôsob, ktorý Kristus používa na poučenie svojich učeníkov, ba aj na poučenie nás. V týchto úkonoch je niečo sviatostné: posvätné sa prejavuje prostredníctvom znakov a slov, ktoré sú inak bežné.
Čítame aramejské Talitha qum, zachované v Markovej verzii tohto evanjelia, slová, ktorými uzdravil Jairovu dcéru: „Dievča, hovorím ti, vstaň“ (Mk 5, 41). Evanjelista pravdepodobne zachoval tieto slová, aby nám ukázal, že Boh použil ľudské slová v miestnom nárečí, aby urobil zázrak. Obyčajné slová sa stávajú božským nástrojom, ktorý vyvoláva nadprirodzené a zázračné účinky.
Aj naše slová a činy sa môžu zdať obyčajné a dokonca všedné, ale ak ich spojíme s Bohom, aj ony sa stanú kanálmi jeho milosti a aj On prinesie neobyčajné výsledky a urobí zázraky. Tak ako v prípade ženy s krvácaním, všetko závisí od našej viery. Máme takúto vieru?