Evanjelium (Lk 21, 5-11)

Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal:

„Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“

Oni sa ho opýtali:

„Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“

On odpovedal:

„Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ,To som ja‘ a: ,Ten čas je už blízko.‘ Nechoďte za nimi! A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď!“

Potom im povedal:

„Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.“

Komentár

Nachádzame sa v posledných dňoch liturgického roka a je čas načúvať Ježišovým slovám o konci čias. Neodhalí nám to, čo by mnohí chceli vedieť: kedy to bude. Avšak Majster, ktorý nás vždy žiada, aby sme dôverovali jeho slovu, nás nechce nechať v úplnej nevedomosti o konci.

Stál pred chrámom a tí, čo Ho sprevádzali, žasli nad jeho nádherou. Ten chrám, kedysi zničený babylonským vojskom a po vyhnanstve znovu postavený, Herodes Veľký rozšíril a skrášlil.

Ježiš ich však varuje, že bude nadobro zničený. Stalo sa tak v roku 70 rukou Titovej rímskej armády. Takáto znepokojujúca predpoveď vyvolala medzi poslucháčmi obavy: chceli poznať príznaky takéhoto nešťastia. Ježiš však mení svoju reč: mali prísť väčšie kataklizmy. A nájdu sa aj takí, ktorí príchod takýchto katastrof využijú na hlásanie falošného mesianizmu, na ohlasovanie okamžitého konca.

Pohľad do histórie potvrdzuje Ježišove slová: koľko vojen, koľko nešťastí, koľko utrpenia! Napriek všetkému nám Ježiš svojou božskou autoritou chce dať istotu, silu.

Sú to desivé znamenia, ale nie pre kresťana, lebo „vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28). Aj každému z nás sa v našej konkrétnej súčasnosti môže zdať všetko ťažké, ale Božie slovo, Ježiš, je vždy nablízku, aby nás podržal.

Preto nám svätý Josemaría hovorí: „Máš pocit, akoby sa na teba rútil celý svet. Nikde nevidíš východisko. Tentoraz je nemožné prekážky prekonať. Hádam si opäť zabudol, že Boh je tvoj Otec? Všemohúci, vševedúci, milosrdný Otec? Nikdy by ti nezoslal niečo zlé. To, čo ťa znepokojuje, je pre teba dobré, hoci tvoje pozemské oči sú nateraz slepé. Omnia in bonum! Pane, nech sa stane tvoja najmúdrejšia vôľa: teraz i vždy!“ (Krížová cesta, IX. zastavenie, bod 4).