Evanjelium (Lk 19, 1-10)
Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu:
„Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“
On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali:
„Vošiel k hriešnemu človeku!“
Ale Zachej vstal a povedal Pánovi:
„Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“
Ježiš mu povedal:
„Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“
Komentár
„Vstúpil do Jericha a prechádzal mestom“. Ježiš prechádza, ale nie len tak hocijakým spôsobom. Prechádza a hľadá duše, jednu po druhej, pretože prišiel na zem, aby ľuďom uľahčil stretnutie s Bohom.
V ten deň sa mal stretnúť so Zachejom. Zachej ho hľadal a vynaložil prostriedky na stretnutie s Ježišom. „Zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy“. Zachej chce vidieť Ježiša a vylezie na figovník. Odkladá bokom ľudské ohľady, to, čo povedia ľudia, pretože chce vidieť Majstra. Robí, čo môže. Zvyšok urobí Ježiš.
Ježiš, ktorý číta v ľudských srdciach, pretože je Boh, vie o všetkom, čo Zachej robí, a vyjde mu v ústrety. Keď Ježiš prišiel na miesto, pozrel sa naňho a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“
Ježiš sa pozrie na Zacheja. Jeho pohľad nie je povrchný, ale smeruje do srdca. Je ľahké preniesť a myslieť si, že Ježiš sa pozerá na každého z nás a očakáva, že Ho budeme hľadať ako Zachej. Chce s nami žiť, ale počíta s našou slobodou. Nechce vstupovať do ľudských životov bez nášho dovolenia. Zachej otvára dvere svojho srdca dokorán: „Chytro zišiel a prijal ho s radosťou“.
Zachej je naplnený radosťou, keď k nemu Ježiš prichádza a volá ho po mene. To je to isté, čo sa deje všetkým ľuďom, ktorí vpustia Ježiša do svojho života: sú naplnení radosťou. Dôvod je jednoduchý, stretnúť Ježiša znamená stretnúť Boha, ktorého ľudské srdce hľadá, ako učil svätý Augustín: „Stvoril si nás pre seba, Pane, a naše srdce je nepokojné, kým nespočinie v tebe“ (Svätý Augustín, Vyznania I, 1, 1.).
Stretnutie Zacheja s Ježišom ho nielen naplní radosťou, ale zmení jeho život a zmení ho k lepšiemu. Zachej sa postavil a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne“. Zachej prechádza skutočnou premenou vo svojom srdci, vďaka ktorej si uvedomuje potreby druhých a chce napraviť škodu, ktorú im možno spôsobil.
Táto zmena v Zachejovi nám môže pomôcť spochybniť úprimnosť nášho stretnutia s Ježišom. Ak sa k nemu skutočne priblížime, naše srdce musí rásť v záujme o druhých. Takto učil pápež Benedikt vo svojej prvej encyklike: „Program kresťana – program milosrdného Samaritána, program Ježiša – je srdce, ktoré vidí. Toto srdce vidí, kde je potrebná láska, a podľa toho koná“ (Deus caritas est, bod 31).