Pán povedal:

„Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ,Hneď si poď sadnúť k stolu‘? Vari mu nepovie skôr: ,Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ,Sme neužitoční sluhovia, urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“

Komentár

V dnešnom evanjeliu nám Pán ukazuje hlbšiu cestu sebapoznania: poznanie, že sme tu, aby sme slúžili. Univerzálnym povolaním k svätosti je stotožniť sa s Kristom a nesmieme zabúdať, že „Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil“ (Mt 20, 28).

Ak si uvedomujeme, že sme tu na to, aby sme slúžili, keď príde koniec dňa a my uvidíme, že sme pomáhali a boli k dispozícii potrebám druhých, môžeme skonštatovať to, čo nám hovorí Ježiš: „Sme neužitoční sluhovia, urobili sme, čo sme boli povinní urobiť“.

Byť kresťanom znamená učiť sa od Pána, snažiť sa nasledovať jeho príklad. On ide pred nami, keď nás učí službe. Po umytí nôh Dvanástim hovorí: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. (...) Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte“ (Jn 13, 15.17).

Ježišov príklad nás môže osvietiť, aby sme chápali život ako službu: žijem, aby som miloval, a milovať znamená slúžiť. Môžeme napodobňovať Pána a slúžiť v tisíckach konkrétnych detailov, ktoré spríjemňujú život ľuďom, s ktorými žijeme alebo pracujeme. Od starostlivého a pozorného plnenia našej profesionálnej práce až po modlitbu za ľudí, ktorí potrebujú našu modlitbu. Ak takto chápeme život, budeme šťastní, s novým šťastím, ktoré naplní naše srdcia.