Evanjelium (Lk 9, 51-56)
Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali:
„Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“
On sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny.
Komentár
Krátka epizóda, ktorú rozpráva svätý Lukáš v dnešnom evanjeliu, nám slúži na rozjímanie o tom, aká vznešená je trpezlivosť.
Začína sa nová etapa Majstrovho poslania: „Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema“ (v. 51). Pán je rozhodnutý ísť do svätého mesta, kde chce za nás položiť svoj život. Jeho vôľa je pevná, ale rýchlo narazí na prekážku: obyvatelia mesta, cez ktoré chcel prejsť, ho nechcú prijať.
Jakub a Ján nestrpia nedostatočnú pohostinnosť Samaritánov a žiadajú exemplárny trest: nech je dedina spálená! Reakcia apoštolov sa môže zdať úplne neprimeraná. Starý zákon však obsahuje niekoľko pasáží o prísnych trestoch celých národov a aj v žalmoch možno nájsť také tvrdé požiadavky voči protivníkom ako: „Nech na nich padá žeravé uhlie ohňa, nech sú hodení do hlbokej jamy a nemôžu vstať“ (Ž 140, 11). Možno si Jakub a Ján myslia, že tieto exemplárne tresty z dávnych čias by sa mali zopakovať.
Ježiš ich však napomína. Už týmto jednoduchým gestom nám oznamuje, aký bude jeho postoj k ľuďom, ktorí ho odmietnu v čase umučenia. Jeho odpoveďou je trpezlivosť. Ježiš nás zachránil svojou trpezlivosťou. Benedikt XVI. to na začiatku svojho pontifikátu komentoval takto: „Boh, ktorý sa stal baránkom, nám hovorí, že svet zachraňuje Ukrižovaný, a nie ukrižovaní ľudia. Svet je vykúpený Božou trpezlivosťou a zničený ľudskou netrpezlivosťou“ (Benedikt XVI, Homília na začiatku pontifikátu, 24-IV-2005).
Evanjelium nám hovorí, že Ježiš pokračuje vo svojej ceste iným smerom. Ježiš je pripravený zľutovať sa, ale vo svojom poslaní sa nezastavuje. Trpezlivosť a pochopenie nie sú spojencom pasivity. Naopak, tieto cnosti nám umožňujú nájsť najúčinnejšie riešenia, ktoré zvyčajne nie sú neúprosné ani násilné. Trpezlivá láska vždy prináša ovocie, a to aj v dlhodobom horizonte.