Evanjelium (Lk 8, 19-21)
Za Ježišom prišla jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu:
„Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“
On im odvetil:
„Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“
Komentár
Uvažujeme o Ježišovi, ktorý sedí obklopený zástupom, ktorý vyučuje svojím slovom. On sám je Božie Slovo, ktoré sa stalo telom, ako tá lampa, ktorá nemá byť ukrytá pod posteľou, ale položená na svietniku (porov. Lk 8, 16) osvetľuje svedomie všetkých. My patríme medzi tento zástup. Chceme byť ako Samuel, o ktorom Písmo hovorí, že keď vyrástol, jeho blízkosť a pozornosť voči Pánovi bola taká, že žiadne z Božích slov, ktoré mu Boh adresoval, nepadlo na neúrodnú pôdu (porov. 1 Sam 3, 19); alebo ako Mária z Betánie, ktorá „sedela pri Pánových nohách a počúvala jeho slovo“ (Lk 10, 39).
Nečakane niektorí z prítomných vyrušia Ježiša, aby mu povedali, že jeho matka a ďalší príbuzní sú vonku. Hľadali ho, možno preto, že rozhovor trval dlhšie, ako mal. Zástup bol nadšený z učiteľa z Nazareta; všetci „žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, kto má moc, a nie ako zákonníci“ (Mk 1, 22). Ježiš využíva toto prerušenie, aby odhalil niečo nečakané: skutočná príbuznosť s Ježišom nepochádza ani tak z pokrvných zväzkov, ako z počúvania jeho slova.
Takto konala aj Mária, Ježišova matka: skôr než Ho počala vo svojom lone, počúvala Boha, uvažovala o týchto slovách vo svojom srdci a uskutočňovala ich. A tak porodila ako panenský plod samotného Božieho Syna. Ona je vzorom Ježišových učeníkov. Tým, že Ho počúvame a stotožňujeme sa s jeho učením, sa stávame nielen jeho učeníkmi, ale aj jeho bratmi a sestrami, deťmi toho istého Otca. Len tak môžeme prinášať ovocie: aby mnohí objavili svoju príbuznosť s Bohom, svoje Božie synovstvo. Ako učil svätý Josemaría, „žiadne dieťa svätej Cirkvi nemôže ostať chladné a bez pocitu znepokojenia pri pohľade na neosobné masy: stádo, bandu, svorku, napísal som pri istej príležitosti. Koľko šľachetných ideálov sa skrýva v ich zdanlivej ľahostajnosti! Koľko možností!“ (Vyhňa, bod 901).