Evanjelium (Lk 6, 12-19)

V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi:

Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.

Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.

Komentár

Dôležité rozhodnutia sa neimprovizujú zo dňa na deň. Ježiš vedel, že títo apoštoli sú povolaní vytvoriť jeho Cirkev a šíriť evanjelium po celom svete. Preto strávil celú noc v modlitbe a prosil svojho Otca Boha, aby mu pomohol správne sa rozhodnúť. To isté urobí aj o niekoľko rokov neskôr v Olivovej záhrade, keď bude prosiť o silu plniť vôľu svojho Otca.

V modlitbe, v tomto dialógu tvárou v tvár s Bohom, dozrievajú aj naše rozhodnutia, ktoré poznačia náš život. Čo odo mňa Pán chce? Ako môžem čeliť tejto situácii? Čo chce povedať tým, čo sa mi práve stalo? Veľké otázky, ktoré si môžeme klásť, sú zodpovedané v týchto chvíľach dôverného vzťahu s Ježišom.

Ale jednanie s Bohom nie je len o tom, že sa s ním rozprávame o týchto veľkých otázkach: otec sa zaujíma aj o tie najmenšie veci týkajúce sa jeho dieťaťa. Preto sa snažíme hovoriť s Pánom o tom, čo sa deje v našom srdci a mysli: nádeje, starosti, radosti, obavy, pochybnosti, ...

Takto kresťan mení celý svoj deň na modlitbu. Vie sa neustále obracať na Ježiša vo veciach, ktoré sa mu dejú. Naučí sa radovať sa s ním, keď počuje dobré správy, trpieť s ním, keď sa mu nedarí, utešovať ho, keď vidí hriech... A tak bude čeliť každému dňu s pocitom, že Boh sa na neho pozerá v každom okamihu.