Evanjelium (Lk 4, 31-37)
Ježiš zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc. V synagóge bol muž posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom:
„Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“
Ježiš mu pohrozil:
„Mlč a vyjdi z neho!“
Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu. Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli:
„Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?“
A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji.
Komentár
Ježiš vyučuje v synagóge v Kafarnaume, dedine na brehu Genezaretského jazera. Ľudia žasnú nad jeho učením, pretože nehovorí prázdne slová, ale potvrdzuje ich svojou mocou.
Je tam muž s nečistým démonom. Z jeho úst vychádza silný hlas: „Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý!“.
Ježiš neodpovedá na démonove otázky. Nevedie s ním dialóg. S plnou autoritou mu prikazuje, aby bol ticho a vyšiel z človeka. A démon poslúchne a odíde bez toho, aby spôsobil nejakú škodu.
Existencia satana a jeho anjelov je pravda, ktorú zjavil Boh a učí Cirkev. Snažia sa nás zatratiť, ale my sa nemáme čoho báť, pretože ten, kto má autoritu, je Ježiš, náš Boh, ktorý za nás dal svoj život, aby nás zachránil z moci diabla, hriechu a smrti.
Boh nám dáva k dispozícii svoju autoritu, pretože nás miluje. „Často pre človeka,“ hovorí Benedikt XVI „autorita znamená vlastníctvo, moc, panstvo, úspech. Pre Boha naopak autorita znamená službu, pokoru, lásku“. Ak Boh používa svoju autoritu na službu svojim deťom, čoho sa máme báť?
Tvárou v tvár uzdraveniu posadnutého sa ľudia v úžase pýtajú: „Čo je to za slovo, ktoré s mocou a silou prikazuje nečistým duchom vyjsť? Kto je ten človek, ktorý vyslovuje takéto slovo? Kto je ten človek, ktorý vyháňa démona?“ A šírili slávu o Kristovi po celej krajine.
Ježišove zázraky nám pomáhajú uveriť, že je Mesiáš, Boží Syn, a odovzdať mu svoj život. Pomáhajú nám však len vtedy, ak máme srdce dobre disponované pokorou; pomáhajú nám aj vtedy, ak máme ochotu hľadať pravdu a túžiť po dobre.
Niektorí ľudia majú ochabnutú vieru, ktorá nemá takmer žiadne praktické dôsledky v ich živote. My chceme mať živú vieru, ktorá napĺňa náš pozemský život radosťou a nádejou, ktorá sa vteľuje tým, že sa dáva druhým, aby sme budovali spravodlivejší, ľudskejší a kresťanskejší svet; živú vieru, ktorá nás vystreľuje, aby sme svojím životom a svedectvom šírili dobrú vôňu Krista všade, po celom svete.