Evanjelium (Mt 11, 20-24)
Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali:
„Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe.“
Komentár
Málokedy Ježišove slová hovoria tak silno ako v tomto úryvku evanjelia. Majster vyčíta obyvateľom miest, kde strávil najviac času. Betsaida bola rodiskom Filipa, Ondreja a Petra. Tu sa stalo mnoho zázrakov a zaznelo mnoho slov o večnom živote.
Najprísnejšie slová však Pán adresuje Kafarnaumu, mestu, ktoré bolo jeho domovom počas veľkej časti jeho verejného života. Tieto mestá, ktoré Ježiš miloval a ktoré mali milosť byť svedkami poslania Vykupiteľa, ešte úplne neuverili, neboli úplne obrátené.
Ježiš im oznamuje, že ak sa neobrátia, čaká ich horší osud ako pohanské mestá Týr, Sidon a Sodomu, pre ktoré sa v Starom zákone predpovedajú strašné tresty.
Betsaida a Kafarnaum sú obrazom našej existencie: malé mestá, ktoré Boh prichádza navštíviť a robí ich svojím domovom. Ale na prijatie Ježiša nestačí, že nás navštívi, musíme ho prijať a nechať sa jeho prítomnosťou zmeniť. Vtedy, rovnako ako dnes, nestačí kontemplovať zázraky, ktoré Boh vykonal vo svete a v našich životoch; musíme sa vydať na cestu, aby sme žili nový život, ktorý Ježiš ponúka, aby sa evanjelium stalo naším životom.
Svätý Josemaría nám pripomenul, že ak sa nám to zdá ťažké, „Božia dobrota nám chce uľahčiť našu cestu. Neodmietajme Ježišovo pozvanie, nehovorme mu nie, nezostávajme hluchí k jeho volaniu, pretože už niet nijakých výhovoriek, už nemáme žiaden dôvod naďalej si myslieť, že to nezvládneme“ (Ísť s Kristom, bod 15).
Keď príde súd, ktorý tu Ježiš výslovne ohlasuje, chceme, aby nám Pán povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána“ (Mt 25, 21).