Evanjelium (Lk 10, 21-24)

V tej hodine Ježiš zaplesal v Duchu Svätom a povedal:

„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“

Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“

Komentár

Naďalej sa pripravujeme na narodenie Pána. Cirkev nám dnes ponúka evanjelium, v ktorom Ježiš, naplnený radosťou Ducha Svätého, chváli svojho Otca za to, že si vyvolil maličkých, aby im zjavil svoje tajomstvo Lásky.

Na začiatku nás text môže zaraziť, pretože Ježiš sa chváli, že jeho Otec tieto veci nezjavil „múdrym a rozumným“.

Múdrosť je dar Ducha Svätého, možno najvzácnejší zo všetkých; zatiaľ čo rozvážnosť je kardinálna cnosť, ktorá nás vedie k tomu, aby sme v každej situácii rozpoznali a túžili po dobre.

Prečo sa teda zdá, že v Ježišových slovách je isté pohŕdanie múdrymi a rozumnými? Niet pochýb o tom, že Pán nás týmto vyjadrením chce upozorniť na falošných múdrych a rozvážnych.

V skutočnosti nám Ježiš dáva za vzor deti, pretože tie sú učiteľmi pravej múdrosti a božskej rozvážnosti.

Deti si nič nenechávajú pre seba, všetko dávajú rodičom, tak ako nás múdrosť vedie k tomu, aby sme si vážili a vychutnávali iba Boha.

Rovnako deti majú jasný a jednoduchý pohľad na to, čo vidia, čo im dáva schopnosť rýchlo premeniť to, čo vedia o skutočnosti, na skutky. Nezaoberajú sa príliš dôsledkami svojich činov ani tým, ako ich budú vnímať ostatní.

Pán chce, aby sme sa aj my stali malými, aby sa On mohol stať veľkým v nás. S touto túžbou a s týmto postojom spôsobí, že sa na veci, situácie a ľudí budeme pozerať jeho očami.