Evanjelium (Jn 17, 1-11a)

Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril:

„Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.

Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.”

Komentár

Pri oslovení Otca Ježiš označuje svojich učeníkov za tých, ktorí „zachovali“ Božie slovo (porov. Jn 17, 6). V skutočnosti už pred tromi rokmi začali apoštoli počuť božské slová vychádzajúce z Ježišových úst. Peter jedného dňa povedal Ježišovi „Na tvoje slovo spustím siete“ (Lk 5, 5). Vďaka tejto dôvere mohol zázračne chytiť do siete veľké množstvo rýb. Apoštoli boli priťahovaní k Majstrovi mocou jeho slova a otvoril sa im nový svet plný nádeje.

Aj my chceme patriť medzi tých, ktorí zachovávajú Božie slovo. Tých, ktorí sa neuspokoja s povrchným pohľadom na svet, na človeka a jeho osud. O slovo sa staráme, keď o ňom rozjímame v osobnej modlitbe a pýtame sa sami seba: čo mi chce Ježiš povedať úryvkom z dnešnej svätej Omše, čo mi chce povedať tou poznámkou, ktorú mi povedal priateľ a ktorá ma nenechala ľahostajným, čo mi naznačuje cez príležitosti a problémy, s ktorými sa stretávam v rodine?

Ježišove slová sa starajú aj o nás. Ak im dovolíme rásť v našom srdci, stanú sa stromom, ktorého tieň nám ponúka útočisko a odpočinok. Každý z nás môže mať zoznam viet zo Svätého písma, ktoré sa mu obzvlášť páčia: úryvky zo žalmov, z evanjelií, z listov svätého Pavla a podobne. Tieto vety nám pomáhajú pri osobnej modlitbe, pri hľadaní odvahy uprostred ťažkostí, pri prosbe o svetlo pri posudzovaní problémov, atď.

Ak sa budeme držať Ježišových slov, môžeme obstáť vo svete bez strachu, pretože vieme, že všetko stvoril on sám, Božské Slovo. Uvedomujeme si, že všetko má zmysel a že naša cesta vedie k „slobode a sláve Božích detí“ (Rim 8, 21).