Evanjelium (Mt 6, 7-15)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv ako by ste ho prosili.

Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“

Komentár

Dnes opäť počúvame modlitbu Pána, modlitbu, ktorú Ježiš naučil svojich učeníkov. Tieto slová, ktoré kresťania v priebehu vekov tak často opakujú, sú veľmi významné a obsahujú učenie s veľkou hĺbkou.

Aby sme ich pozorne počúvali, je potrebné uvedomiť si, že úmysly, z ktorých sú zložené, sú súhrnom toho, čo mal Ježiš vo svojom srdci. Otčenáš je akoby oknom do Pánovej intimity, ktoré nám umožňuje pochopiť, aký bol obsah jeho dialógu s Bohom Otcom, aké boli jeho pohnútky, akým prekážkam čelil.

Ježiš nás učí, že všetky naše prosby, nech sú akékoľvek, musia byť adresované „Otče náš“. Ukazuje nám, že naša modlitba sa môže opierať o istotu, že sa obraciame na Otca, ktorý chce naše dobro.

Dnešná liturgia nás preto pozýva konfrontovať našu modlitbu s Pánovou modlitbou a postupne sa učiť mať rovnaké túžby ako On: aby všetci poznali Božie meno, aby sa jeho kráľovstvo stalo skutočnosťou, aby sme získali pravý pokrm, aby sme prosili o silu bojovať proti pokušeniam a hriechu, a ak sme utrpeli krivdu, aby sme vedeli odpúšťať.

Toto boli pre Pána dôležité veci. Prosme Ducha Svätého, aby pomáhal aj nám, aby boli dôležité aj pre nás a aby sme mali rovnaké pocity, so srdcom viac v súlade s Božím srdcom, a aby sme predovšetkým vedeli viesť dialóg a s dôverou sa obracať na nášho Otca v nebesiach.