Evanjelium (Jn 20, 1-2; 11-18)

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im:

„Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“

Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali:

„Žena, prečo plačeš?“

Vravela im:

„Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“

Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal:

„Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“

Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala:

„Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“

Ježiš ju oslovil:

„Mária!“

Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala:

„Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ.

Ježiš jej povedal:

„Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“

Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.

Komentár

V Piesni piesní sa hovorí, že „keby si niekto kúpil lásku za všetko bohatstvo svojho domu, našiel by najväčšie opovrhnutie“ (8, 7).

Kto tvrdí, že existuje bohatstvo väčšie ako láska, jednoducho ničomu nerozumie.

Kto by za lásku dal niečo, čo nie je láskou, jednoducho nedal nič.

Toto nás učí svätá Mária Magdaléna: že, ako hovorieval svätý Josemaría, „niet väčšej lásky ako je Láska“ (Cesta, bod 417).

Prefácia, ktorú Cirkev používa na chválu Boha v dnešnej svätej Omši, zhŕňa životnú cestu tejto svätice: čítame tam, že vzkriesený Kristus sa Márii Magdaléne viditeľne zjavil v záhrade, pretože ho milovala za života, videla ho zomierať na kríži, hľadala ho ležiaceho v hrobe, a preto ho po jeho zmŕtvychvstaní ako prvá adorovala. Text končí tým, že táto cesta viedla Boha k tomu, aby ju poctil poslaním byť apostolorum apostola, „apoštolkou apoštolov“, aby sa dobrá zvesť o novom živote dostala až na kraj zeme.

„Ak chceš poznať človeka, nepýtaj sa ho, čo si myslí, ale čo miluje“. Táto známa veta, pripisovaná svätému Augustínovi, nám umožňuje uvedomiť si, že o Márii Magdaléne vieme všetko: možno nepoznáme mnohé črty jej životopisu, okrem toho, že Ježiš z nej vyhnal sedem démonov (porov. Lk 8, 2), ale objavujeme to, čo je v rozhodujúcich dňoch Pánovho života zásadné: neodlúčila sa od neho ani na kríži, ani v hrobe, a preto ju Boh navždy spojil so sebou v šťastnej udalosti zmŕtvychvstania.

Je príznačné, že jediná žena, ktorá zdieľa a zároveň prekonáva všetky tieto znaky Magdalény, nesie rovnaké meno: Mária, Ježišova matka. Tieto dve ženy si Pán skutočne vyvolil pre špecifické poslanie: milovať tým, že žijú, a žiť tým, že milujú. A to preto, aby oheň v ich srdciach vyznačoval cestu pre všetkých, ktorí prídu po nich.