Evanjelium (Mk 8, 11-13)

K Ježišovi prišli farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. On si v duchu vzdychol a povedal:

„Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane.“

Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.

Komentár

Minulú sobotu sme sa radovali, keď sme videli, ako sa Ježiš zľutoval nad hladným zástupom. S niekoľkými chlebmi ich nakŕmil, až kým sa všetci nenasýtili: úžasné znamenie z neba! Dnes sme však zhrození: po veľkom zázraku sa farizeji postavia pred Ježiša a prosia Ho o ďalší zázrak. A Ježiš je otrasený: je možná taká tvrdosť srdca? Prečo žiadajú znamenie? Odpoveďou je jasné nie. Žiadne znamenie nebude.

Niečo podobné sa deje so zvukovou technikou: niekedy prijímač povie: „žiadny signál“, pretože zlyhalo spojenie s vysielačom. Tu neexistuje spojenie medzi Ježišom a tými, ktorí Ho idú hľadať so zlým úmyslom: nepočúvať jeho slovo, ale protirečiť mu. A keďže sa im nedarí poraziť Ho slovne, žiadajú Ho, aby svoju pravdu dokázal znamením z neba. Veria v zázraky, ale nie v slovo Ježiša. Skrátka, neveria v neho. V skutočnosti Ho odmietajú. Svojím postojom sa mu otáčajú chrbtom a Ježiš nemôže urobiť nič iné, len sa im tiež otočiť chrbtom tým, že pokračuje vo svojej ceste loďou. Nie je to prvýkrát, čo vidíme Ježiša „zarmúteného nad zaslepenosťou ich srdca“ (Mk 3, 5).

Aké znamenie môže poslúžiť pre zatvrdnuté srdcia? Žiadne. Znamením je skôr nedávať im žiadne znamenie. Pre Ježiša muselo byť veľmi bolestivé, keď ich musel opustiť bez toho, aby im mohol preukázať milosrdenstvo. Azda to bolo pre nich jediné východisko, pre ich možné obrátenie. Ako nás učí svätý Josemaría, „Ježiš sa nikdy nespráva odmerane či povýšenecky, hoci ho počas rokov jeho kázania niekedy vidíme nespokojného, pretože ho bolí ľudská zloba. No pri trochu pozornejšom skúmaní však ihneď zistíme, že jeho pobúrenie a hnev vychádzajú z lásky: sú pre nás opätovnou výzvou vymaniť sa z hriechu a nevernosti“ (Ísť s Kristom, bod 162).