Evanjelium (Lk 14, 12-14)

Ježiš povedal poprednému farizejovi, ktorý ho pozval ako hosťa:

„Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“

Komentár

V dnešnom evanjeliu nás Ježiš učí prostredníctvom obrazu hostiny. Kontextom je sobotné jedlo v dome jedného z hlavných farizejov. Niekoľko zákonníkov a niektorí farizeji sú nahnevaní, pretože Ježiš koná zázraky v sobotu. Ježiš sa však nenechá zastrašiť a učí o ústrednej úlohe lásky prostredníctvom obrazov, ako je napríklad hostina. Po vysvetlení dôležitosti pokory nám chce ukázať, že táto cnosť musí byť doplnená praktizovaním lásky.

Láska totiž spočíva v tom, že vychádzame zo seba samých, vždy hľadáme dobro druhého, nehľadáme žiadny vlastný zisk, odmietame vlastnú chválu alebo odmenu. Láska spočíva v milovaní Boha a blížneho ako seba samého. Človek, aby bol šťastný, musí hľadať šťastie blížneho. Preto nás sám Ježiš pozýva, aby sme dávali tým, ktorí nám nemôžu vrátiť poskytnutú pomoc, ako sú chudobní.

Sám Boh prišiel na svet a stal sa chudobným. „K tomu vedie láska Krista, ktorý nás miloval až do krajnosti (porov. Jn 13, 1) a siaha až na samé okraje, na periférie, na existenciálne hranice. Priniesť periférie do centra znamená sústrediť náš život na Krista, ktorý sa stal chudobným pre nás, aby nás svojou chudobou obohatil (2 Kor 8, 9)“ (František, Audiencia, 19-VIII-2020).

Aby sme pomohli postaviť Krista do stredu, pomôže nám objaviť samotného Krista v blížnom. Svätý Josemaría opakoval: „Moji synovia, viete, prečo vás tak veľmi milujem? Pretože vo vás vidím vrieť Kristovu krv“. Vidieť Krista v blížnom, vidieť Krista v chudobnom. To nás podnieti ku konkrétnym činom v prospech druhých.

V spoločnosti Ježiša Krista vstupujeme chudobní a vychádzame bohatí. On nám dáva svoje srdce, aby sa doň zmestili starosti druhých, aby sme mohli zdieľať to, čo máme, dary, ktoré nám dal, so všetkými, aby sme mohli s veľkosťou duše tešiť sa a radovať sa v tomto svete.