Evanjelium (Lk 12, 13-21)
Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi:
„Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“
On mu odvetil:
„Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“
A ostatným povedal:
„Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“
A povedal im aj podobenstvo:
„Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: ,Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť úrodu.‘ Potom si povedal: ,Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘ Ale Boh mu povedal: ,Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude?‘ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“
Komentár
Po prosbe, aby Pán konal ako sudca pri rozdeľovaní dedičstva, Ježiš rozpráva podobenstvo o boháčovi, ktorého cieľom života je hromadiť majetok pre seba a zabúda na potreby iných.
Je zaujímavé sledovať, ako sa Ježiš dotýka ľudských sŕdc. Zo zdanlivo nedôležitej prosby vie Ježiš postaviť človeka pred jeho skutočný problém. Ani nie tak dedičstvo, ale hlboký vzťah s bratom: aký zmysel má mať toľko majetku, ak nakoniec skončíš uzavretý sám v sebe, spokojný so sebou, neschopný vidieť svojho brata?
V tomto podobenstve sa aj my môžeme stotožniť s hlavnou postavou. A to ani nie tak preto, že máme veľa materiálneho bohatstva, ale predovšetkým veľké duchovné bohatstvo. Všetci sme bohatí na energiu, sny, nádeje, iniciatívy, talenty a schopnosti.
A otázka, ktorú nám kladie Ježiš Kristus, je radikálna: Čo budeš robiť s týmto bohatstvom, budeš žiť sám pre seba, uzavretý do seba, spokojný sám so sebou?
Ako upozorňuje pápež František: „Vo vlastnení bohatstva je tajomstvo! Bohatstvá majú schopnosť zviesť nás a presvedčiť nás, že sa nachádzame v pozemskom raji. Namiesto toho je tento pozemský raj miestom bez horizontu. (...) Žiť bez horizontu je sterilný život, žiť bez nádeje je smutný život. Pripútanosť k bohatstvu plodí smútok a robí nás neplodnými. Hovorím pripútanosť, nehovorím dobré spravovanie bohatstva, pretože bohatstvo je pre spoločné dobro, pre všetkých. A ak ho Pán človeku dá, má ho používať pre dobro všetkých, nielen pre seba, nemá ho uzatvárať vo svojom srdci, pretože potom sa stáva skazeným a smutným. Bohatstvo bez štedrosti nás núti veriť, že sme mocní ako Boh. Ale nakoniec nás oberá o to najlepšie, o nádej“ (František, Homília, 25-V-2015).
V spoločnosti Ježiša Krista vchádzame chudobní a odchádzame bohatí. On nám dáva svoje srdce, aby sme sa prispôsobili starostiam druhých, aby sme sa mohli so všetkými podeliť o to, čo je naše, o dary, ktoré nám dal, aby sme sa mohli tešiť a radovať z tohto sveta s veľkou a bohatou dušou.