Evanjelium (Lk 10, 25-37)
Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby Ježiša pokúšal:
„Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“
Ježiš mu vravel:
„Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“
On odpovedal:
„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“
Povedal mu:
„Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“
Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša:
„A kto je môj blížny?“
Ježiš povedal:
„Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ,Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“
On odpovedal:
„Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“
A Ježiš mu povedal:
„Choď a rob aj ty podobne!“
Komentár
Lukáš hovorí, že istý učiteľ Zákona – „znalec“, ako hovorí text – oslovuje Ježiša ako Majstra a pýta sa ho: „Čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“. Čo tento znalec Zákona v skutočnosti chcel, hovorí Lukáš, bolo pokúšať Ježiša. Ale chcel naozaj od Majstra radu? Ježiš mu namiesto odpovede položil otázku späť a znalec mu spamäti prednáša „literu“, prevzatú z gréckeho textu Deuteronómia (6, 5) a Levitika (19, 18). Znalec sa však opäť pýta: „A kto je môj blížny?“. Ježiš odpovedá podobenstvom.
Majster hovorí a zároveň sa pýta. „Čo si myslíš, že by si mal robiť, aby si získal večný život? Aký je podľa teba vzťah medzi láskou k Bohu z celého srdca a láskou k blížnemu ako k sebe samému? Koho považuješ za svojho blížneho? Ježiš používa podobenstvo, aby nás postrčil k tomu, aby sme prekročili literu, aby sme prenikli do jeho ducha“. Zákon rozlišoval a podľa toho upravoval ľudské vzťahy. Ježiš nám hovorí, že na úrovni človeka neexistujú rozdiely: každý je náš blížny, aj keď má inú vieru, aj keď je inej rasy, aj keď hovorí iným jazykom, aj keď má svoje nedostatky a robí chyby.
Ak skutočne milujeme Boha, budeme mať účasť na jeho Láske ku všetkým, pretože budeme vidieť ľudí tak, ako ich vidí Boh: všetci sú povolaní byť jeho deťmi v Kristovi. A ak budeme skutočne milovať sami seba, to znamená ďakovať za dary, ktoré sme dostali, a uvedomovať si nedostatky a chyby, ktoré potrebujeme zlepšiť, pochopíme, ako vyzerá láska, ktorá sa od nás žiada: ďakovať za dary druhých a byť chápaví, „pomalí“ v hneve a bohatí na milosrdenstvo, s ich nedostatkami a chybami, snažiť sa pomáhať si navzájom, aby sme sa zlepšovali v každodennom živote. To znamená byť skutočne zapojený do svätosti druhých. A to je láska: chcieť pre druhého ten najväčší dar, aký existuje, a robiť, čo môžeme, aby sme ho všetci dosiahli.