Evanjelium (Lk 9, 46-50)

Učeníkom napadla myšlienka, kto z nich je väčší. Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im:

„Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“

Vtedy povedal Ján:

„Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“

Ježiš mu vravel:

„Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“

Komentár

V evanjeliu dnešnej svätej Omše nám Ježiš ponúka privilegovaný spôsob, ako sa s ním stýkať: je to cesta jednoduchosti. Zatiaľ čo sa jeho učeníci zmietajú v myšlienkach o tom, kto z nich bude najväčší, Pán urobí malé, ale významné gesto: objíme dieťa. Učeníci sa tak naučia, že ten, kto je jednoduchý ako dieťa, môže byť pozdvihnutý Božou náručou a dosiahnuť veľkosť jeho detí.

Ježiš nechce uhasiť túžbu svojich učeníkov po plnosti, po tom, aby sa usilovali o niečo veľké. Dáva im však najavo, že ak sa nechajú chytiť do pasce porovnávania sa, zbytočne premrhajú svoju energiu, pretože na to, aby sme boli veľkí, nepotrebujeme, aby boli iní menší ako my.

Nepomôže nám ani to, keď sa necháme strhnúť túžbou kontrolovať činnosť druhých alebo stratíme pokoj, ak konajú dobré dielo, lebo „kto nie je proti vám, je za vás“ (v. 50). Nová logika navrhnutá naším Pánom nám pomáha ozdraviť vzťahy v našich rodinách, v práci a najmä v živote Cirkvi. Preto svätý Josemaría povzbudzuje: „Raduj sa, keď vidíš, že druhí pracujú v dobrých apoštolských dielach“ (Cesta, bod 965).

Pred Bohom sme všetci malí a dary, ktoré rozdeľuje medzi svoje deti, sú bohatstvom pre nás všetkých. Pamätať na to nám pomôže prekonať nezmyselnú rivalitu a vidieť v človeku vedľa seba viac ako konkurenta: vidíme brata, niekoho, s kým môžeme spoločne rásť, aby sme dosiahli nebeskú slávu.