Evanjelium (Lk 4, 16-30)

Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané:

„Duch Pána je nado mnou,

lebo ma pomazal,

aby som hlásal evanjelium chudobným.

Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení,

a slepým, že budú vidieť;

utláčaných prepustiť na slobodu

a ohlásiť Pánov milostivý rok.“

Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť:

„Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“

Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili:

„Vari to nie je Jozefov syn?“

On im vravel:

„Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“

A dodal:

„Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“

Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

Komentár

Izrael po stáročia čakal na Mesiáša, ktorý by vyslobodil ľud z jeho trápenia.

A teraz v synagóge v Nazarete ten muž, ktorého všetci poznajú, Ježiš, syn Jozefa a Márie, remeselník, potvrdzuje, že toto proroctvo sa naplnilo.

Ježiš prichádza „evanjelizovať“, oznámiť dobrú správu, že Boh sa zmiloval nad ľudstvom, správu, ktorú s radosťou prijímajú „chudobní“, teda tí, ktorí nedúfajú vo vlastné dobrá a zásluhy, ale v dobrotu a milosrdenstvo Boha.

Prichádza, aby nás vyslobodil z otroctva hriechu a večnej smrti, ktorému nás podriadil diabol; aby otvoril naše slepé oči, aby sme spoznali pravdu; aby nám dal čisté srdce, ktorým budeme milovať Boha a druhých.

Prichádza ohlásiť „rok Pánovej priazne“, čas milosrdenstva a vykúpenia, ktorý On otvára a ktorý bude trvať až do konca sveta.

Obyvatelia Nazareta majú pred očami ohláseného a tak dlho očakávaného Spasiteľa, ale celkom tomu neveria. Žiadajú, aby ich spoluobčan potvrdil svoje slová vykonaním nejakého obdivuhodného zázraku, ako to urobil v iných okolitých mestách, ale Ježiš ich požiadavke nevyhovie.

Vtedy sú plní hnevu, povstanú, vyhodia ho von a pokúsia sa ho zhodiť z útesu.

Dnes sme to my, kto dostáva túto veľkú správu: Boh nás tak veľmi miluje, že poslal svojho jednorodeného Syna, aby nás vykúpil, aby nás zachránil od hriechu. Dal nám možnosť stať sa Božími deťmi skrze milosť. Otvoril nám brány neba.

Možno sme už mnohokrát počuli túto zvesť a myslíme si, že keby sme videli nejaký zázrak, nejaké mimoriadne znamenie, brali by sme dobrú správu, „evanjelium“, vážnejšie a svoj život by sme premenili na vďačnosť Bohu, na službu blížnemu a iným, celému svetu, by sme oznámili kresťanskú vieru, tajomstvo šťastia v nebi i na zemi.

Duch Svätý, ktorý pomazal Ježiša, nám chce dať oheň svojej lásky. Nepotrebujeme nový zázrak. Stačí, ak v pokore otvoríme svoje srdce, aby nás On premenil svojou milosťou.