Evanjelium (Mt 19, 16-22)

Ktosi pristúpil k Ježišovi a pýtal sa ho:

„Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“

On mu povedal:

„Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!“

On sa ho opýtal:

„Ktoré?“

Ježiš povedal:

„Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“!

Mladík mu povedal:

„Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?“

Ježiš mu vravel:

„Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“

Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.

Komentár

Mladý muž prichádza k Ježišovi s otázkou: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“

Ježiš odpovedá ďalšou otázkou: „Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý“. A Ježiš dodáva: „Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania“. A na otázku mladíka – „ktoré?“ –, Ježiš odpovie: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“.

V tomto momente sa rozhovor mení a stáva sa osobnejším.

Mladík Ježišovi hovorí, že prikázania dodržiava od svojej mladosti. A dodáva: „Čo mi ešte chýba?“

Evanjelista Marek zdôrazňuje, že Ježiša dojala mladíkova odpoveď: „Ježiš naňho pozrel s láskou“ (Mk 10, 21).

Potom mu Ježiš povedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“

Ale mladík odišiel smutný, lebo mal veľa majetku.

Ježiš sa nevnucuje. Pristupuje ku každému človeku, počúva ho a ponúka mu rozšíriť obzory života. Chce nás viesť po ceste Lásky. Chce, aby náš život bol úplne životom Lásky.

Láska rastie plnením prikázaní, ale predovšetkým nasledovaním Ježiša: „Poď a nasleduj ma“.

Takto to vyjadril svätý Josemaría v jednej zo svojich homílií: „Nasledovať Krista: to je tým tajomstvom. Sprevádzať ho tak zblízka, že s ním budeme žiť ako prví Dvanásti; tak zblízka, až sa s ním stotožníme. Keď sme nekládli prekážky milosti, rýchlo spoznáme, že sme sa v nášho Pána Ježiša Krista obliekli (Porov. Rim 13, 14). Potom sa bude Pán odrážať v našom konaní ako v zrkadle. A ak je zrkadlo také, aké má byť, zachytí preláskavú tvár nášho Spasiteľa bez skreslenia a bez karikatúry — a ľudia ho budú môcť obdivovať a nasledovať“ (Boží priatelia, bod 299).