Evanjelium (Mk 1, 14-20)

Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril:

„Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“

Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal:

„Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“

Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete – a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.

Komentár

Prvá kapitola evanjelistu Marka nám hovorí, že Ježiš začína svoj verejný život hlásaním Božieho evanjelia. Na tieto slová sme si už možno zvykli, ale stojí za to sa ešte raz zastaviť a vypočuť si ich v plnej sile: Ježiš prišiel osobne priniesť dobrú zvesť mužom a ženám, ktorí sú ochotní počúvať Ho s vierou.

Na stránkach evanjelia budeme postupne objavovať, v čom táto dobrá správa spočíva, ale Pán nám od začiatku dáva jasne najavo, že na jej vypočutie je potrebná ochota zmeniť to, čo nie je v súlade s jeho posolstvom, obrátiť sa a otvoriť uši srdca.

V úryvku, ktorý dnes čítame, sa dozvedáme, že evanjelium súvisí s tým, že Boh je kráľ a chce kraľovať na zemi. Iste, toto posolstvo sa vystavuje riziku, že bude nesprávne pochopené, pretože jeho kraľovanie je zvláštneho druhu a nie je ako kraľovanie na zemi. Spolu s apoštolmi sa dozvieme, že Boh nechce svoju moc založiť na kontrole a sile, ale na službe a vzájomnej láske.

Tak ako apoštoli, aj Pán naďalej vyzýva každého z nás, aby sme sa podieľali na šírení evanjelia, a zároveň nám kladie otázku, či svoju vieru žijeme ako dobrú správu, alebo nie. Možno je to vhodná príležitosť, aby sme sa pustili do lepšieho spoznávania hlbšieho významu Ježišovho posolstva, a tak dokázali s novou silou prežívať radosť z takejto dobrej správy.