Evanjelium (Mt 8, 5-11)

Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou:

„Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“

On mu povedal:

„Prídem a uzdravím ho.“

Stotník mu odpovedal:

„Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ,Choď!‘ – ide; inému: ,Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ,Urob toto!‘ – on to urobí.“

Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal:

„Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve.“

Komentár

V dnešnom evanjeliu sa nám predstavuje cudzinec ako vzor viery. V skutočnosti sa mu dostáva jednej z najvyšších pochvál Ježiša zaznamenaných v evanjeliách: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli“ (v. 10).

Stotník koná jednoducho: má ťažkosti a ide za človekom, o ktorom si myslí, že mu ich môže pomôcť vyriešiť. Aby sme však problém vyriešili, musíme ho najprv rozoznať. A to pre nás niekedy nie je ľahké.

Niekedy je to preto, že ideme príliš rýchlo a neuvedomujeme si to. Chýba nám čas, a to môže niekedy znamenať, že ťažko vnímame ťažkosti ľudí okolo nás.

Môže sa tiež stať, že sme sa prestali modliť alebo že čas, ktorý venujeme modlitbe, nie je kvalitný. Takto sa problém stáva neuchopiteľným a my sa radšej pozeráme inam, akoby problémy vyriešil samotný čas.

Je pravda, že stotník nám dáva lekciu viery v Pána. Je to však viera, ktorej predchádza láska. Z pohľadu, ktorý sa vie bez náhlenia a s usilovnosťou pozastaviť pri záležitostiach druhých.

Možno práve preto má pre neho taký zmysel obrátiť sa na Pána a prosiť ho o taký veľký zázrak. Pretože vie, že on nemá schopnosť ho uzdraviť, ale Ježiš áno.

Stotníkova túžba postarať sa o svojho vojaka a vidieť, že je zdravý, ho vedie k tomu, aby otvoril svoje srdce Pánovi. Istým spôsobom mu ukazuje svoju vlastnú zraniteľnosť: svoju neschopnosť uzdraviť ho sám a absolútnu potrebu zázraku od Boha.