Evanjelium (Jn 6, 22-29)
Keď Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí, jeho učeníci ho videli chodiť po mori. Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu:
„Rabbi, kedy si sem prišiel?“
Ježiš im odpovedal:
„Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“
Povedali mu:
„Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“
Ježiš im odpovedal:
„Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“
Komentár
Deň predtým Ježiš chlebom nasýtil zástup, ktorý ho nasledoval. Tí, ktorí mali zo zázraku úžitok, sú teraz nadšení a naliehavo hľadajú Ježiša. Sú pripravení ísť z miesta na miesto, prejsť cez jazero, ísť po stopách toho, ktorý dokázal bez najmenšej námahy vziať chlieb a dať ho zástupu. Nazývajú Ježiša Majstrom a v hĺbke duše ho chcú vyhlásiť za kráľa, pretože si myslia, že konečne prišiel niekto, kto skutočne vyrieši ich problémy. Veria, že s ním budú mať istotu chleba a ktovie čoho ešte.
Ježiš, ktorý pozná hĺbku ich sŕdc, sa nenechá oslniť zdanlivým úspechom. Chce svojich poslucháčov upozorniť na skutočný význam zázraku rozmnoženia chlebov: je to znamenie, ktoré ohlasuje niečo oveľa lepšie. Ježiš im hovorí: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka“. Zástup odpovedá: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Neuvedomujú si všetky dôsledky týchto slov.
Možno tieto postavy uvažujú o akejsi výmene: budeme konať skutky, ktoré od nás žiada Boh, a na oplátku dostaneme každodenný chlieb. Pán im však chce dať niečo väčšie, chce im dať svoje vlastné Telo ako pokrm. Aby sme si ho však dokázali vážiť, musíme sa na to dobre pripraviť: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal“.
Dnešné evanjelium nás pozýva, aby sme si položili otázku, či sa usilujeme hľadať pravý pokrm, ktorým je Eucharistia. Zároveň nám pripomína, že na to, aby sme si mohli vychutnať Eucharistiu, musíme k nej pristupovať s vierou. Ako veľmi nám slúži napríklad príprava týchto stretnutí s Pánom duchovnými prijímaniami, ktoré sú chvíľami na zapálenie viery v našich srdciach. Potom nás prijímanie Eucharistie skutočne premení, umožní nám uvedomiť si Božie skutky v našom živote, zbožští našu každodennú prácu.