Evanjelium (Mt 25,31-46)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ,Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.‘ Vtedy mu spravodliví povedia: ,Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?‘ Kráľ im odpovie: ,Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘ Potom povie aj tým, čo budú zľava: , Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.‘ Vtedy mu aj oni povedia: ,Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?‘ Vtedy im on odpovie: ,Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.‘ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“

Komentár

Ježišovo učenie, ktoré sme počuli v tomto úryvku evanjelia, je veľmi upokojujúce tvárou v tvár situáciám osobnej a sociálnej nespravodlivosti, ktorých je v spoločnosti veľa.

V skutočnosti sme svedkami každodenného boja medzi dobrom a zlom. Niekedy sa nám môže zdať, že vo svete majú navrch tí, ktorí majú najväčšiu moc a najviac prostriedkov na utláčanie druhých, ale Ježiš jasne hovorí, že zlo nemá posledné slovo. Boh je spravodlivý a spravodlivosť zvíťazí.

Vo Vyznaní viery sa modlíme, že Ježiš Kristus „vystúpil do neba a sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych“. V tom spočíva naša istota, že konečný triumf je na strane dobra.

Syn človeka sa vo chvíli súdu stotožňuje s hladnými a smädnými, s cudzincami, nahými, chorými a uväznenými, so všetkými, ktorí trpia na tomto svete, a správanie voči nim posudzuje tak, akoby sa správali voči nemu.

Preto nám svätý Josemaría pripomína, že „treba spoznať Krista, ktorý nám vychádza v ústrety v našich bratoch ľuďoch. Žiadny ľudský život nie je izolovaný, ale je prepojený so životmi iných. Žiaden človek nie je osamote stojaci verš, ale všetci sme súčasťou jednej božskej básne, ktorú Boh píše v spolupráci s našou slobodou“.

Toto nie je len krásny spôsob vyjadrovania, ale naráža na najhlbšiu Ježišovu skutočnosť. Boží Syn sa tým, že sa v Ježišovi Kristovi stal človekom, stal jedným z nás: chudobným, poznal bolesť, hlad, smäd, prenasledovanie, dokonca aj to, že nahý zomrel na kríži.

Všeobecný Sudca bude ten istý, ktorý toto všetko vytrpel, a dobre zakúsil, ako veľmi bolí arogantné pohŕdanie tých, ktorí si idú len za svojím, a ako veľmi potešuje láska štedrých ľudí, ktorí neprehliadajú potreby svojich bratov a sestier.