Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: , Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ,Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ,Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ,Choďte aj vy do mojej vinice!‘

Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ,Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ,Tí poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘ Ale on jednému z nich odpovedal: ,Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými.‘“

Podobenstvo o robotníkoch vo vinici je jedným z najvýstižnejších vysvetlení nebeského kráľovstva, a teda aj toho, ako by mala vyzerať ľudská odpoveď na Božie volanie. Obraz vinice má hlboké biblické korene a v Starom zákone sa bežne používa na symbolizovanie Božieho pôsobenia na vyvolený ľud, ktorý je prirovnávaný k poľu viniča, o ktoré sa starostlivo stará a ktoré musí priniesť dobré víno spásy (porov. Iz 5, 1-7; Ž 80; Ez 15, 1-8).

V podobenstve Ježiš hovorí o najímaní robotníkov na prácu na poli. Podobne ako pri iných podobenstvách, aj tu nás odvíjanie príbehu mätie a spochybňuje naše kritériá a schémy. V zásade sa zdá, že robotníci najatí v skorých ranných hodinách majú pravdu, keď hovoria, že pracovali oveľa ťažšie ako tí, ktorých pán najal v neskorých popoludňajších hodinách. Ak je k nim pán láskavý za to, že pracovali málo, prečo sa jeho láskavosť neodráža viac u tých, ktorí pracovali viac? Namiesto toho pán odpovedá jednému z tých, ktorí sa sťažujú: „Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?“ (Mt 20, 13-15).

V istom zmysle je ponaučenie z podobenstva o láske k Bohu a k druhým: keďže všetci dostávame a máme úžitok z Božieho milosrdenstva (ktorý má vinicu a môže dať prácu tým, ktorí ju nemajú), nemá zmysel žiadať od Boha domnelé práva na spravodlivosť alebo sa sťažovať, že iní majú úžitok z jeho lásky. Keďže Boh je veľkodušný, žiada od nás všetkých, aby sme boli veľkodušní ako On.

Pápež František to vysvetlil takto: „Týmto podobenstvom chce Ježiš otvoriť naše srdcia logike Otcovej lásky, ktorá je bezodplatná a štedrá. Ide o to, aby sme sa nechali ohromiť a fascinovať Božími myšlienkami a cestami, ktoré, ako nám pripomína prorok Izaiáš, nie sú našimi myšlienkami a nie sú našimi cestami (porov. Iz 55, 8). Ľudské myšlienky sú často poznačené sebectvom a osobnými záujmami a naše úzke a kľukaté cesty sa nedajú porovnať so širokými a priamymi cestami Pánovými. On používa milosrdenstvo, hojne odpúšťa, je plný štedrosti a dobroty, ktorú vylieva na každého z nás, otvára všetkým územia svojej nesmiernej lásky a milosti, ktorá jediná môže dať ľudskému srdcu plnosť radosti“[1].

Svätý Josemaría z podobenstva vyvodil aj potrebu využiť čas na konanie dobra, na prácu na Pánovej vinici uprostred našich bežných činností: „onen človek sa niekoľkokrát počas dňa vracia na námestie, aby najal robotníkov: jedni boli povolaní zavčas rána, iní až navečer. Všetci dostávajú denár: „Mzdu, ktorú som ti sľúbil, to znamená môj obraz a podobu. Na denári je totiž vyrazená podobizeň kráľa. “ (Sv. Hieronym, Commentariorum in Matthaeum libri, 3, 20 (PL 26, 147). Také je Božie milosrdenstvo, volajúce každého podľa jeho osobných okolností, pretože chce, aby boli všetci ľudia spasení (1 Tim 2, 4). No my sme sa narodili ako kresťania, boli sme vychovaní vo viere a Pán si nás veľmi jasne vyvolil. Taká je skutočnosť. Keď sa teda budete cítiť volaní, aby ste odpovedali, hoci by to bolo i v poslednej hodine, ostanete vari na námestí a budete sa tam opaľovať ako tí robotníci, čo mali času nazvyš?“[2].

Svätý Josemaría nás pozýva na záver: „Uchýľ sa so mnou pod ochranu Kristovej Matky. Matka naša, ty, ktorá si videla Ježiša rásť, ty, ktorá si videla, ako využíva svoj čas medzi ľuďmi: nauč ma využívať moje dni v službe Cirkvi a dušiam; dobrá Matka, nauč ma, aby som vo svojom srdci vždy, keď to bude potrebné, začul láskavú výčitku, že môj čas nepatrí mne, ale Nášmu Otcovi, ktorý je na nebesiach“[3].

[1] František, Anjel Pána, 24-9-2017.

[2] Svätý Josemaría, Boží priatelia, bod 42.

[3] Ibid., bod 54.