Evanjelium (Mk 9, 41-50)
Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. Lebo každý bude ohňom solený. Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji.“
Komentár
Soľ dodáva jedlu chuť. Učeník Ježiša Krista je povolaný, aby svojím spôsobom života dodával chuť životu spoločenstva, preto je povolaný „mať soľ“. Túto príchuť dodáva predovšetkým dobrý príklad, ktorý sa napodobňovaním šíri spoločenstvom a preniká do celej spoločnosti.
Ježiš nám dáva príklad človeka, ktorý niekomu podáva pohár vody, aby sa napil. Dobročinnosť, ktorú Ježiš očakáva od svojich nasledovníkov, je zvyčajne veľmi jednoduchá. Boh na takýto skutok láskavosti nezabudne; vidí, pamätá si a odmeňuje človeka, ktorý prejavil súcit. Ale, samozrejme, nemali by sme svoju láskavosť obmedzovať len na iných kresťanov; mali by sme sa o ňu deliť so všetkými typmi ľudí, a tak nasledovať príklad nášho Pána, ktorý bol súcitný a milosrdný ku všetkým. A tak kresťania stanovujú štandard, ktorý si ľudia okolo nich môžu všimnúť a prijať za svoj.
Potom nás Ježiš upozorňuje, že na druhej strane zlý príklad bude potrestaný. Keďže kresťania sú totiž povolaní, aby nastavili štandard pre ostatných, ak dávajú zlý príklad, môžu ľahko spôsobiť, že ostatní zakopnú. Slová nášho Pána sú veľmi silné: „Kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora“ (Mk 9, 42). A všetko, čo je v nás a čo nás môže viesť k hriechu, musí byť „odťaté“ alebo „odstránené“.
To, čo platí pre jednotlivca, platí aj pre spoločenstvo. Zatiaľ čo samotná soľ sa nekazí, solené výrobky sa môžu pokaziť; podobne ani kresťanský duch v spoločenstve nemôže byť samozrejmosťou; treba ho živiť, inak hrozí, že sa časom pokazí a úplne stratí.
Preto podľa slov svätého Josemaríu musia kresťania neustále pracovať na tom, aby „prinášali kvas kresťanského posolstva“ do spoločnosti (porov. Rozhovory s Mons. Escrivá, bod 59) a vydávali svedectvo vo svojom každodennom živote. Spôsob, akým konajú, hovoria, vyzerajú a dokonca myslia, by mal odrážať jeho Osobu a jeho učenie.