Evanjelium (Mt 18, 1-5.10)
V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa:
„Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“
On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal:
„Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“
Komentár
Dnešné evanjelium nám hovorí, že pri jednej príležitosti, keď bol Ježiš so svojimi učeníkmi, „zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (v. 2-4). Keď Ježiš hovorí o tom, aby sme boli ako deti, nehovorí naivne, ani len obrazným jazykom, ale odhaľuje hlbokú skutočnosť, ktorá pomáha človeku preniknúť do jeho vlastného tajomstva, vďaka ktorej si uvedomuje dôležitosť hodnôt, ktoré si každý človek prináša so sebou na svet a ktoré sa spontánne prejavujú v jeho detstve. Strata jednoduchosti, úprimnosti, otvorenosti, schopnosti žasnúť nad veľkosťou či krásou vecí, dôvery a mnohých ďalších hodnôt, ktoré sú charakteristické pre detstvo, nie je výdobytkom zrelosti, ale obmedzením, ktoré treba obnoviť.
Ježiš, keď hovoril o láske Boha Otca k deťom a k tým, ktorí sa stávajú podobnými deťom, zdôraznil: „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (v. 10). Javier Echevarría pripomenul, že Cirkev učí: „ľudský život je od detstva až po smrť obklopený ich ochranou a orodovaním“ (Katechizmus Katolíckej Cirkvi, bod 336). A osvojuje si časté tvrdenie v spisoch cirkevných otcov: „Každý z veriacich má po svojom boku anjela ako ochrancu a pastiera, ktorý vedie jeho život“ (Svätý Bazil, Proti Eunomiovi 3, 1, PG 29, 656B). Spomedzi nebeských duchov boli anjeli strážcovia Bohom postavení po boku každého muža a každej ženy. Sú našimi blízkymi priateľmi a spojencami v boji, ktorý nás čaká, ako potvrdzuje Písmo, proti zákernosti diabla (Javier Echevarría, List 1-X-2010). Preto svätý Josemaría odporúča: „obráť sa na svojho anjela strážcu v hodine skúšky a on ťa ochráni pred diablom a prinesie ti sväté vnuknutia“ (Cesta, bod 567).
V deň ako dnes, druhého októbra 1928, na sviatok Anjelov strážnych, sa zrodilo Opus Dei. Boh chcel vložiť do dobre disponovaného srdca svätého Josemaríu božský nepokoj, aby priniesol celému svetu univerzálnu výzvu hľadať svätosť vo svojom bežnom živote, posväcujúc profesionálnu a rodinnú realitu každodenného života.
Každý rok v tento deň sa jeho srdce s detskou jednoduchosťou pozdvihovalo k Pánovi s vďakou a obracalo sa na svojho anjela strážcu, aby mu pomohol jednať s Bohom s úplnou dôvernosťou, celou mysľou a celým srdcom. „Dnes ráno,“ napísal 2. októbra 1931, o tri roky neskôr, „som sa viac spojil s mojím anjelom. Polichotil som mu a povedal som mu, aby ma naučil milovať Ježiša, dokonca, aj tak, ako Ho miluje on“ (Svätý Josemaría, Apuntes íntimos, Zápisník 4, 307, 2. októbra 1931). A jeho modlitba bola hlboká a pokojná: „Aké detské veci som povedal svojmu Pánovi! S úplnou dôverou dieťaťa, ktoré sa obracia na Veľkého priateľa, ktorého láskou si je isté: „Nech žijem len pre tvoje Dielo,“ prosil som Ho, „nech žijem len pre tvoju Slávu, nech žijem len pre tvoju Lásku [...]. Spomenul som si a lojálne som uznal, že všetko robím zle: to, môj Ježišu, nemôže pritiahnuť tvoju pozornosť: nie je možné, aby som robil niečo správne. Ty mi pomáhaš, urob to za mňa a uvidíš, ako dobre to dopadne. Potom Ti odvážne a bez odbočenia od pravdy hovorím: nasiakni ma, naplň ma svojím Duchom, a tak budem plniť Tvoju vôľu. Chcem ju uskutočňovať. Ak to neurobím, je to... že mi nepomáhaš. A boli tu city lásky k mojej Matke a k mojej Pani, a práve teraz cítim, že som veľmi synom môjho Boha Otca“ (Ibid.).