Evanjelium (Mk 7, 24-30)

Ježiš vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. On jej povedal:

„Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“

Ale ona mu odvetila:

„Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“

On jej povedal:

„Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“

A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli a zlý duch bol preč.

Komentár

Ako táto Sýrofeničanka vedela, kto je Ježiš? Evanjelium nám o tom nič nehovorí. Podľa toho, odkiaľ pochádzala, pravdepodobne nežila ďaleko od Galiley. A tam Pán urobil mnoho zázrakov a ľudia boli jeho kázaním nadšení. Okrem toho medzi Židmi kolovala nádej na príchod Mesiáša a je logické, že okolité dediny vedeli niečo o túžbach izraelského ľudu.

Nech to bolo akokoľvek, táto žena mala srdce otvorené pre Božie pôsobenie. Poznámky o Ježišovej pripravenosti postarať sa o ľudí v núdzi - chorých, posadnutých, atď. - v nej roznietili nádej. V dialógu s Kristom akoby priznávala, že izraelský ľud má s Pánom osobitný vzťah, lebo je ako syn pri otcovom stole. Môžeme sa teda domnievať, že Sýrofeničanka má istú vieru v zasľúbenia, ktoré Boh dal Židom. Zároveň však tuší, že tento osobitný vzťah Pána s jeho ľudom nie je samoúčelný, ale že Božie milosrdenstvo sa nejakým spôsobom prelieva a zasahuje celé ľudstvo.

Táto žena je vzorom pokory a dôvery. Nemá výčitky svedomia stáť so sklonenou hlavou pri nohách tohto proroka z cudzej krajiny. A vie trvať na svojom, aj keď sa zdá, že nemá veľa argumentov, aby dosiahla svoju požiadavku. Kiež by aj naša viera vedela prekračovať hranice a stala sa neustálou modlitbou plnou odovzdanosti v Pána, ktorý sa nikdy na nikoho nepozerá ľahostajne.