Evanjelium (Lk 21, 20-28)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu. Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov.

Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou.

Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“

Komentár

Dnešné evanjelium nás vedie k zamysleniu sa nad tým, čo viera ohlasuje a veda potvrdzuje: že tento svet pominie. Známy vesmír sa skončí v deň, ktorý určila Božia múdrosť, a jeho koniec bude oznámený, aby sa svet mohol kajať a pripraviť na Parúziu, na slávny príchod Pána.

Pri tom všetkom sme my kresťania povolaní vášnivo milovať svet, ako svätý Josemaría nazval jednu zo svojich najznámejších homílií. Svet vyšiel z Božích rúk a bol očistený drahocennou krvou Vykupiteľa. Pritom máme žiť s vedomím, že tu nemáme trvalé bydlisko a že Boh pre tých, ktorí ho milujú, predvídal nové nebo a novú zem.

Je dôležité, aby sme si uvedomovali Božie znamenia. Nejde o to, aby sme žili v úzkosti, ale aby sme prosili Ducha Svätého, aby nám pomohol pochopiť znamenia časov. Bolo by smutné žiť tak roztržito, tak zaujato pozemskými vecami, že by sme si nevšímali Božiu prozreteľnosť a zabúdali na to jediné, čo je nevyhnutné: vzdávať mu slávu tak, ako to chce, aby sme mu ju vzdávali.

Slávu mu vzdávame, keď sa usilujeme o dobro druhých, pretože Boh je láska a tým, že milujeme tak, ako On chce, aby sme milovali, pomáhame vnášať do sveta jasnosť jeho lásky, jeho bytia.

V evanjeliu nám Pán hovorí o Božom hneve. Svätá Božia spravodlivosť, svätý Boží hnev je zlučiteľný s jeho Dobrotou a nekonečnou láskou; nie sú to nezlučiteľné skutočnosti, ale naopak, prejavujú Božiu lásku, pretože Božia láska je čistá, dokonalá: Boh nemôže spojiť nelásku so svojím Bytím.

Božia láska sa nevnucuje slobodným bytostiam, ale ak niekto odmieta Božie milosrdenstvo, nachádza nelásku, opustenosť, večnú smrť, peklo.