Evanjelium (Lk 17, 20-25)

Keď sa farizeji opýtali Ježiša, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal:

„Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ,Aha, tu je!‘ alebo: ,Tamto je!‘, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“

A učeníkom povedal:

„Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. A povedia vám: ,Hľa, tu je!‘, ,Hľa, tamto je!‘ Nechoďte nikde, nebežte za nimi! Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka.“

Komentár

Farizeji si mysleli, že Božie kráľovstvo sa prejaví veľkolepým spôsobom. Boží Syn nám však od svojho narodenia v Betleheme svedčí o tom, že vykúpenie, ktoré sa chystá uskutočniť, bude mať úplne iný priebeh, než si predstavovali.

Božie kráľovstvo prišlo s takou jednoduchosťou a normálnosťou, že mnohí nemôžu uveriť, že je už prítomné medzi nimi. Je pre nich príliš škandalózne, že najhlbšia Pravda by mala preraziť takým jednoduchým a nenápadným spôsobom.

Ježiš nás učí, že viera je dar, ktorý Boh dáva tým, ktorí majú jednoduché srdce: tým, ktorí Ho vedia nájsť uprostred bežných činností a v ľuďoch, s ktorými prichádzajú do styku. Stačí, aby mali otvorené a mladé srdce: otvorené na prijatie a mladé na nasávanie Ježišovho učenia.

Boh k nám hovorí prostredníctvom Ducha Svätého. A robí to vtedy, keď chce a tam, kde chce. Takto to vyjadrila svätá Terézia: „Učiteľ učiteľov učí bez veľkých rečí. Nikdy som ho nepočula hovoriť, ale viem, že je vo mne. V každej chvíli ma vedie a inšpiruje; v pravej chvíli objavujem dovtedy neznáme jasnosti. Nezasvietia mi pravidelne pred očami v hodinách modlitby, ale uprostred denných činností“ (Svätá Terézia z Lisieux, Príbeh duše).

Je na nás, aby sme mu ochotne a pozorne načúvali; skrátka, aby sme mu dovolili prevziať kormidlo našej duše a snažili sa v každej chvíli nasledovať jeho vnuknutia.