Evanjelium (Lk 13, 31-35)
K Ježišovi prišli niektorí farizeji a hovorili mu:
„Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť.“
On im povedal:
„Choďte a povedzte tej líške: ,Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. Ale dnes, zajtra a pozajtra musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.‘
Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: ,Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.‘“
Komentár
Kázanie a zázraky, ktoré Ježiš konal počas svojho života na zemi, nenechali ľahostajnými tých, ktorí vládli izraelskému ľudu. Jeho sláva sa dostala až k ušiam Herodesa Antipu, ktorý vtedy vládol v Galilei. Nebolo by zvláštne, keby činy rabína z Nazareta vyvolali znepokojenie u osobnosti, ktorá robila všetko pre to, aby získala a upevnila svoju moc. Farizeji pravdepodobne využili túto situáciu na to, aby Ježišovi vyslovili varovanie a pokúsili sa Ho prinútiť, aby odišiel zo scény alebo aspoň obmedzil svoje kázanie.
V Ježišovej reakcii na túto hrozbu sa zračí vznešenosť, s akou sa postavil svojim protivníkom. Pán nedovolí, aby fámy alebo manévre závistlivých ľudí zastavili jeho dielo. Pokračuje v konaní dobra: „Vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím“ (v. 32), pretože má jasno v tom, aké je jeho poslanie: „Dnes, zajtra a pozajtra musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema“ (v. 33)
Ježiš nás učí, aby sme sa pohybovali slobodne a voľne, aj keď sa na svojej ceste stretávame s nepochopením. Nie je ničím výnimočným, ak dôsledný kresťan vzbudzuje vo svojom okolí isté rozpaky, pretože nechce robiť kompromisy s niektorými zneužívajúcimi praktikami alebo postupmi, ktoré škodia spoločnému dobru spoločnosti. Svojimi slovami a modlitbou môže pomôcť druhým pochopiť jeho konanie a pozvať ich, aby sa podieľali na zmene, aby sa pokúsili urobiť svoje vlastné prostredie ľudskejším a kresťanskejším. Niekedy sa však nájdu ľudia, ktorí sa odmietajú zlepšiť a naďalej kladú prekážky. Podľa Pánovho príkladu môžeme v takýchto chvíľach obnoviť vedomie nášho poslania a nedovoliť, aby pripomienky niekoľkých ľudí brzdili úžasné dielo kresťanského apoštolátu: „Dnes, zajtra a pozajtra musím ísť ďalej“ (v. 33).